Odvtedy túži po tom aby ich zrazilo auto keď je v prítomnosti s určitou osobou. Nevadí jej to. Túži to zažiť. Túži odletieť k nebesám. K belasím k modrastým k hrejivým nebesám.
Bola noc, respektívne večer. Bolo to ešte v zimnom počasí. No cesty už neboli pokryté snehom, mokrou prikrývkou. Išli cez tmavú dolinu. Z kopca. Predbiehali auto. V zákrute sa našim smerom vynorilo auto. No nanešťastie stihli ubrzdiť. Bola nadšená, rada, smutná, no netrápilo ju ako to dopadlo. Bolo to buď alebo v oboch prípadoch by si aj tak povedala: " No čo už, život je pes a my sme jeho potrava."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár