Rútim sa dole a neviem ako zabrzdiť, zaradiť spiatočku...Už konečne raz potrebujem resetnúť, zmenu aspoň o 360◦ , spraviť niečo bláznivé...Ale...Ale vlastne načo to tu píšem keď zajtrajšok, bude taký istý ako vždy, prečo nemám silu, odhodlanie urobiť niečo šialené čo by nikto odo mňa neočakával. Prečo vlastne nežijem podľa seba, ale podľa iných? Prečo sa „Moja realita sa stala mojou nočnou morou. Moje nočné mory sa stali mojou dennou realitou.“ Prečo nie som slobodná? A vlastne koľko z nás môže slobodne povedať, žijem vo svojej realite podľa seba.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sakul  8. 9. 2009 21:41
perfektny clanok, to iste sa ja seba pytam... aj o tej slobode... mne sa v niecom to dari odburavat, ale stale sa citim tiez aj uväzneni v tomto svete, ktori mi tak trochu nesedi a ten svet ktory by som chcel zit sa mi tazko da dosiahnut... blbe je, ze zistujem ze to niekedy zavisi len odomna...ze proste sa mi moc nechce...a tak musim este zapasit aj s donutenim... hrozne..
Napíš svoj komentár