Zostala som paralyzovaná stáť vo dverách, neschopná ničoho. No premohla som sa.
-"Paťo?" vyšlo zo mňa po chvíli. No neozýval sa. Urobila som pár skokov na miesta, o ktorých som si myslela, že ma udržia upokojila som svoju fantáziu tým, že som sa pozrela za roh skrine, či tam na mňa nečaká niekto z tých, ktorí urobili tento neporiadok. Nečakal.
Vzápätí som nedočkavo začala prehrabávať ruiny pracovne Paťovho otca. Dúfala som, že tu niekto bude a dúfala som, že to bude Paťo. Taktiež som dúfala, že sa mu nič nestalo, ale to už som sama sebe pri prehrabávaní vecí pripadala naivná.
Hádzala som všetky tie papiere a šanóny za seba až v jednu chvíľu.
Zvískla som skoro radosťou, "Paťo!" keď som uvidela prst trčiaci spod kopy papierov. Začala som odrhabávať veci z kopy, pod ktorou ležal.
Aké však bolo prekvapenie, keď som sa dostala až na dno toho bordelu a po Paťovi ani chýru ani slychu?! Jediné, čo sa majestátne vypínalo na zemi bol zakrvavený prst. Naplo ma, keď mi to všetko docvaklo. Ruky sa mi triasli a chcelo sa mi plakať. Vrátila som sa do kuchyne po utierku aby som ho mohla zobrať so sebou. Aspoň niečo. Paťov prst s mojim prsteňom.
No tam mi zapla žiarovka.
"Čo ak to nie je tak, ako to vyzerá?!" svietili mi v hlave veľké červené písmená na čiernej tabuli.
Pripadala som si ako totálny cvok no keď som sa pozrela na šmuhu na podlahe, prišlo mi to úplne jasné.
V hlave sa mi odohrala celá scéna a ja som si až po tom uvedomila malé detaily, ktoré mi unikli.
Rozbehla som sa z kuchyne a smerovala som k Paťovi do izby.
Trhla som asi rekord v rýchlosti a aj v tepe a tlaku a narazila som celou silou do Paťových dverí. Padla som ako hnilá hruška na zem. Nechápem, čo som si myslela?! Chlapci mu odfaklia prst a on im ešte otvorí dvere na izbe s pozdravom alebo čo?! Zdvihla som sa a začala som búšiť do dverí.
-„Paťo, otvor, to som ja! Paťo, počuješ ma?!“ už som kričala. Bolo mi jedno, že ma bude dakto počuť.
Tak blízko a zároveň tak ďaleko sme si ešte nikdy neboli. Úplne na dne z toho všetkého, čo sa mi za tak krátky čas stihlo prihodiť som sa zviezla na zem a začala som vzlykať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár