-„To je na tebe.“ Povedal.
-„Keď ja neviem.“ Povedala som a sadla som si na gauč.
-„Mária?“ navrhol.
-„Nie. To nie.“ Odvetila som.
-„Niečo exotickejšie?“ spýtal sa.
-„Ja neviem.“ Mykla som plecami, „Ako sa volá tvoja babka?“
-„Prečo?“ spýtal sa.
-„ Len tak. Ako sa volá?“ zopakovala som otázku.
-„Ružena.“ Odvetil.
-„To nie. A druhá?“ spýtala som sa.
-„Anabela.“ Povedal.
-„Hmm... Ale to by aj šlo. Takže, oddnes som Aňa.“ Povedala som.
-„Ako myslíš, Aňa.“ Dodal Milan.
Po dlhej debate a na dlhé prehováranie ma Milan nakoniec vzal za Patrikom.
-„Dúfam, že si už rozmýšľala nad tým, ako Paťovi povieš, že Kara už neexistuje.“ Povedal mi keď sme kráčali po nemocničnej chodbe.
-„Nie. Ale ďakujem ti, že si to vyriešil za mňa.“ Odvrkla som.
-„ A pamätaj si, že už nie si blondýna s hnedými očami.“ Povedal, keď otvárala dvere na Paťovej izbe. Trocha som sa zarazila, no pochopila som čo myslí.
-„Ahoj.“ Zamávala som rukou, keď sme vošli dnu.
-„Dobrý deň.“ Povedal Paťo a začal sa hniezdiť na posteli, „Vy ste?!“
-„Karin bratranec a toto je...“ začal.
-„ Kara?“ spýtal sa Paťo.
Milan na mňa pozrel. Mlčala som.
-„Vieš, čo sa stalo jej rodine, že?!“ hľadala som slová.
-„Oni niečo hovorili. Ale neveril som im.“ Začal, „Ty vieš, kde je Kara?!“
-„Viem.“ Povedala som, „Ale teraz nemôže prísť.“
-„Čo jej chcú?“ spýtal sa.
-„Teba nezaujíma, čo chceli s tebou?“ opätovala som otázku.
-„Viem, čo chceli so mnou. Ale prečo to robia jej? Je to pre „to“?“ spýtal sa a pozrel na mňa, Milan tiež.
-„Pre aké „to“? zarazila som sa. O čom vie?!
-„Vy o tom neviete?“ pozrel na mňa a Milana.
-„Očividne asi nie.“ Povedal Milan, „Čo je to „to“?“
-„ Neviem, čo presne to bolo. Ale od jednej doby jej začali stále vyvolávať nejakí chlapi. Povedala mi, že sa pustila s nejakým kamarátom do podnikania. Akého, to mi nikdy nechcela povedať. No, keď som ju raz videl s jedným feťákom v parku, došlo mi to.“ Povedal.
-„Takže, brala drogy?“ spýtal sa Milan zakrývajúc pobavenie a pozrel na mňa.
-„Neviem, či brala drogy aj ona, ale predávala ich. Som si stopercentne istý.“ Povedal, „Uvidím ju ešte niekedy?“
-„Vieš Patrik,“ začal Milan a ja som si sadla na stoličku. Na jednej strane som mohla byť rada, že je Paťo až takto mimo. Keby vedel o čo skutočne ide, museli by ho odstrániť. Na strane druhej, stratiť dlhoročného priateľa bola dosť veľká cena za niečo, v čom som bola nevinne.
-„Dozviem sa vôbec, čo sa s Karou stalo?!“ zvýšil hlas Paťo.
-„Kara je mŕtva. Našli si ju po tom, čo ťa zaviezla do nemocnice.“ Povedala som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár