Na vlásku alebo ako sa lussatko učila na vývinovú psychológiu

Zrovna teraz, keď som prišla k sociálnym vplyvom prostredia na psychický vývin, uvedomila som si jednu vec. Včera som začala pozerať rozprávku Na vlásku – ten nový animák, ktorý dorazil nedávno do kín. Nedopozerala som ho celý, takže beriem všetky kritiky, ale sľubujem, že sa polepším, a hneď ako sa doučím (alebo aspoň dočítam papiere) svoju chybu napravím.

Takže, o čo vlastne v tomto blogu ide?!

Rozprávka sa začína tak, že kráľovná bola chorá a jediný liek, ktorý ju mohol zachrániť bol dáky zlatý kvet (nepodstatná vec), ktorému každú noc, alebo neviem ako pravidelne spievala čarodejnica dáku primitívnu pesničku aby omladla. No proste, našli kvet, zachránili kráľovnú, a keďže kráľovná bola v tom čase očividne už tehotná, kvet mal vplyv aj na dieťa, ktoré sa neskôr narodilo – malú princeznú. Nie je podstatné, ako sa teraz volá, podstatné je to, že ju čarodejnica uniesla a vychovávala ju ako svoju dcéru vo veži.
A tu sa začína problém.

Pretože princezná je vykresľovaná ako úplne normálne dievča. Až na to, že sa rozpráva s chameleónom. Ale to je dosť malý defekt na to, ak si zoberieme, že vyrastala úplne bez sociálnej zložky – teda, ak nerátam čarodejnicu.
Na to, že v tej úžasnej veži bývala neviem koľko rokov sama, okrem kamaráta chameleóna žiadna porucha. Žiadna retardácia, poruchy správania, akcelerácia, proste nič?!
A najhoršie na tom všetkom je to, že ešte aj bozkávať sa vedela. Čo vážne nechápem ako mohla, pretože to je sociálne podmienené. Ale tak ok, nechajme to tak. Každý sme nejaký .

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu