Povedzme si pravdu. Priťahovala som ťa ale nemiloval si ma. Bolo v tom len fyzično. A ja chuderka som si myslela, celý ten čas čo si ma ťahal za nos, že si môj princ na bielom koni. Realita bola iná a dnes to už viem.
A vieš čo? Keď sme sa stretli vtedy vo vlaku, pochopila som to. Síce až vtedy ale to len preto, že som dovtedy žila v predstavách. Nepriťahuješ ma a už nikdy viac nebudeš. Už som sa totiž posunula zo svojho miesta a začala som žiť. Je zo mňa iný človek.
A aj keď sa teším, že zajtra prídeš, teda ak to neboli len ďalšie kecy z tvojej strany, (ale myslím, že som ťa v nedeľu vyprovokovala dosť na to, aby to boli len kecy, veď uvidíme) teším sa nie na teba, ale na poobedie, ktoré prežijem opäť naplno. Teším sa na niečo poznano-nepoznané, čo budem môcť objavovať, teším sa na zábavu, ktorú zažijem, teším sa na to, že strávim deň s osobou, ktorú tak dokonale poznám, že to je snáď až nemožné.
A možno, keď budem mať chuť, tak budem provokovať , som predsa žena, a aj keď niektoré z nás tvrdia, že zvádzať nedokážu, nie je to pravda. Je to v nás, ak to raz vyskúšame, pôjde to už stále (len sa treba občas priučiť dákym vylepšovákom). Budem ťa nenápadne-nápadne zvádzať, budem robiť gestá, ktoré si na mne tak miloval, budem ťa dráždiť a provokovať, ale budem vždy o krok popredu. Prečo? Lebo ťa nemilujem. Pretože velenie prebral rozum a nie srdce. Uvidíme aspoň nakoľko si schopný udržať sa.
Naskytá sa tu však ešte jedna otázka – Mám právo takto sa s tebou zahrávať?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár