-„Nepovedal si mi, že toľkí budú kvôli mne trpieť.“
-„Ha, moja zlatá. Veď ťa to v tej dobe ani nezaujímalo!“ odvetil s úsmevom na perách, „Ale pozri sa, čo všetko je tvoje.“
Bolo mi síce zle z tohto zakrvaveného bojiska, no túžila som vidieť krajinu, o ktorú som toľko bojovala. Všetko to úsilie, ktoré som vynaložila. Všetky prebdené noci, všetky rany a stratené priateľstvá, ktoré som za sebou zanechala.
-„Kde ju uvidím?“ spýtala som sa plná očakávaní.
-„Tam.“ Povedal a ukázal na vysoký kopec, „Za tým kopcom je tvoja krajina.“
Položila som teda všetky zbrane aby som sa čím skôr dostala na kopec. Utekala som, ako mi nohy stačili. Pár krát som sa aj pokĺzla a spadla som, no bola som vytrvalá. Znova a znova som vstávala a pokračovala som hore. Až som sa konečne dočkala. Vyšla som na kopec a zostala som prekvapená stáť.
-„Niééééééééééééééééé!“ zakričala som z plného hrdla keď som pochopila o čo som v skutočnosti celý ten čas bojovala, „To nemôžeš, táto krajina bola len moja!“
-„Veď aj je tvoja.“ Povedal pokojne, „Celá tá krajina vždy bola tvoja. Vždy ti patrila. Len ty si bola natoľko zahľadená do seba, že si nepochopila to, čo znamená vlastniť.“
-„Ale veď si povedal, že zvíťazím, ak ťa budem mať po boku.“ Odvetila som.
-„Veď si aj zvíťazila, podmanila si si túto krajinu.“ Povedal a rukou ukázal na celé to spustošené okolie.
-„Ale veď si povedal, že mala byť aj tak moja. Takže naša zmluva neplatí!“ odvetila som a pozrela som s trochou hrdosti, ktorú som v sebe ešte našla na neho.
-Čo prosím?! Dievča, ty to asi očividne nechápeš! So mnou nevybabreš. To ja som ten, kto vybabre s každým.“ Odvetil a začal sa nepríčetne smiať, „Ale vieš čo je na tom všetkom najlepšie?“
Nevedela som, no nechala som ho aby mi to povedal.
-„Nemám len tvoju dušu, ale aj dušu miliónov ľudí, ktorým si ublížila! Ach vy pochabí ľudia. Vždy nad vami zvíťazím!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár