Včera mi jeden človek otvoril oči. V podstate toho veľa nepovedal, no uvedomila som si pri tých pár slovách veľa vecí. My všetci sa snažíme akosi prežiť v tomto oceáne nazvanom život. Všetci sa v ňom musíme naučiť plávať a plávať v ňom budeme až do času, kým nám neodídu sily.
No každý plávame sám. Hoc je nás tu neuveriteľne mnoho.
Niekomu to plávanie ide odmalička. Niekomu rodičia kúpili pomôcky na plávanie, niekto si časom tie pomôcky kúpil sám, niekto si ich proste len šlohol, niekto vie plávať len na krátke vzdialenosti a tak kľučkuje od jedného plavca k druhému a vždy, keď už si myslí, že nevládze, chytí sa plaváka alebo kolesa svojho suseda. Niektorí uprednostňujú plavbu nad vodou, niektorí pod vodou. A niektorí proste chtiac-nechtiac plávať nevedia. Mávajú vo vode rukami a napodobňujú to, čo vidia okolo seba, ale na základný štýl plávania neprišli. Či už to je tým, že sú menej učenliví alebo tým, že to proste nevedia, to je otázka, na ktorú nedokáže odpovedať nikto z nás, pretože všetci sme v tomto živote prvýkrát vo vode a ďalšie nabudúce už nebude.
Avšak hovoriť, že je niekto takí alebo onakí je podľa mňa dosť odveci. Vzhľadom na to, že nedokážeme povedať, prečo má taký štýl plávania aký má, prečo sa správa tak, ako sa správa a prečo urobil to, čo urobil. Každý poznáme len svoj životný príbeh a aj to, keď sa nás niekto opýta alebo povie, aby sme povedali niečo o sebe, tak mu odvetíme, že sa nepoznáme, že nevieme akí sme. Tak prečo súdime iných?! Nemáme žiadne právo hovoriť o niekom to, čo veľakrát z našich úst výjde.
Viem, som si vedomá toho, že zranenia, ktoré nám druhí spôsobia jednoducho bolia. Neraz som to zažila. Otázka je: Prečo nás to bolí? Idealizovanie? Alebo čo to vlastne je?
Nečakáme, že sa niekto zachová podľa našich predstáv a keď to tak nie je, tak sme z toho vykoľajení/sklamaní? Začneme premýšľať, čo je zlé na tom, čo sa stalo. A prečo to neskončilo tak, ako sme si predstavovali.
Ale, odnaučíme sa to niekedy?
Ďakujem človeku, ktorý sa so mnou včera rozprával za to, že mal odvahu otvoriť sa. Ja som tú odvahu nemala.
TYVM
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár