chcela som byť kamarátka, ale tá výnimočná, tá jedna z milióna. a tie tvoje chvíľkové správania a la mám Ťa rád boli pekné. bola som na seba hrdá? že áno som pri tebe a je nám fajn. kľudne maj si dievča, je mi to jedno, len nechaj si miestečko aj pre mňa. to miestečko pre svoju malú výnimočnú. kamarátska pusa či objatie. kedykoľvek možnosť prísť sadnúť si ti na kolená a vyrozprávať sa ako mi je smutno. nie nie, nad serióznym vzťahom som nikdy ani neuvažovala (s ním myslím, na to boli iní kvôli komu som sa trápila). večer, hudba, kamarátske bozky. bolo to fááajn.záujem poteší, a mať niekoho za kým ísť je tiež fajn. a potom, brzdi brzdi dievča! prosím? ty zrazu cítiš že je tam niečo viac? ty? veď ťa predsa poznám, milión dievčat ako ja okolo, veľa podobných situácií už za nami, (asi som sa ja nechala uniesť a zájsť to priďaleko - keď tvoje dotyky mi neboli nepríjemné) rozumiem tomu správne? a zrazu sa bojím, chcem všetko späť, toto som predsa nechcela, nespôsobila snáď... a čo ďalej? veď nič predsa, tak by som to chcela.ako to môžeš myslieť? nie som si istá či rozumiem/chcem rozumieť. zrazu mi je to celé nepríjemné, príde mi zpráva, a mne sa stiahne žalúdok, mám sa s Tebou stretnúť a mne sa stiahne žalúdok. nemám Ti už dovoliť jediný dotyk? jediné slovko? ale veď predsa to je to pekné...! potom útlm a úľava. zapípa mobil a ja som zrazu nedočkavá, a potom nezapípa mobil a ja som smutná.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár