Čo sa stalo? Kto to vie? Prosím nech mi odpovie.
Včera ešte vznášal som sa na radosti vlnách,
kde som teraz?
Pozerám sa sám na seba, mŕtvy nie som, isto nie ...
Krv podomnou... znamenie? Vtip osudu?
"Možno áno.", zaškerím sa sám pre seba tajne,
No potom zamrzne mi úsmev pri pohľade hore
Privysoko nado mnou je ranné zore.
Kam som to do riti spadol?
Obzerám sa, všade tma len v diaľke malý záblesk stráca sa
Pre boha ... ja krvácam.
Pozriem sa na seba a vidím starú známu čepeľ,
Ostrú ako nikdy, vo vrúcnom objatí s mojou hruďou,
Smutný koniec, prebleskne mi náhle hlavou
Chytajúc sa rukoväte , pokúsim sa .. veď vy viete...
Zhasnúť oheň čo ma páli, ak sa to však nevydarí
Vykrvácam dole v jame, odkážte to každej mladej
duši krásne zaľúbenej, na vlnách sa vznášajúcej,
lebo čepeľ ostrá je, každého raz prebodne.
Varujem Ťa chlapec, dievča, žena, muž
Ak si trúfaš tak to skús
No ako by sme žili, ak by sme sa netrápili a
Aspoň raz hlúpej lásky fatamorgáne
Zraniteľní a naivní nepodľahli?
Posledný ráz tichá modlitba do prázdna zaznie
Neostáva nič len skúsiť šťastie.
Prudké trhnutie, škrípanie kostí, čepeľ je von,
No príval radosti nejako mešká, krv sa s hlinou v jame mieša,
Nakoniec mi v hrudi bije zvon, elégiu žalostnú...
Prečo je to? Svetlo zhaslo... nádej s ňou
Modré nebo nado mnou... máš odpoveď ktorú hľadám,
V mysli malé kúsky skladám a pomaly mi dochádza
Že navždy je preč a ja mám strach
A kým skúšam mysľou hádzať na stenu jamy hrach
Blížim sa nosom ku kaluži vlastnej krvi
Keby som tak odkväcol... napadne mi.
Ešte nesmiem ... ona musí vedieť to čo v sebe dusím,
Síce že ju milujem a prebodnúť znova dať sa chcem
Za jediný deň opäť s ňou, oplývajúc radosťou
Bez záchvevu smútku,
Zmrzlina v kornútku , však padla nachodník,
Užije si ju len túlavý psík, aj to len nakrátko,
Falošné pozlátko žiari tým šialencom čo lásky sú chtivý
Po láske ostáva úsmev len hnilý a krv všade dokola
Je zo mňa mŕtvola, chvejem sa na zemi
Svetielko moje dajte mi
Bez neho môj zmysel stráca sa,
Sneh v horúčave, voda na púšti
Čierna obloha, prst na spúšti
Na Zem ako ďalší skácam sa,
Prašivá zdochlina v kaluži zármutku
Nehodná pohľadu, nehodná objatia
Netúži po živote, však ani po smrti
Po živote minulom naťahuje ruky,
Môžete jej veriť vážne sú to muky...
Snaha je pre hlúpych, tá sa tu necení ,
Šialený bes zuby vycerí,
Srdce je na kašu, stále však bolím koľko sa ešte musím váľať v hnoji?
Potichu sa modliť, že ma bolesť zmorí,
To budem ja.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár