Ruže sú oproti Tebe škaredé,
Keď Ťa vidím, aj po rokoch žasnem,
Kto by bol tušil že sa nájdeme.
Blesk z temného neba,
Zjavila si sa pri mne,
Pre hladné srdce chleba,
Od chladu vykúpenie.
Hreješ ako stelesnená láska,
Voniaš ako domov,
Ten som našiel v Tvojich očiach, kráska,
A preto chcem byť stále s tebou.
Nikdy som nemyslel, že raz takto skončím,
Nemyslel som, iba dúfal,
Stratený v citoch neznámych končín,
Celé noci do vlasov Ti dýchal
a stále to robím.
Drahá objímaš tak gýčovo a predsa inak,
Užijem si, kým stojí šťastie pri nás,
Budem Ťa držať pokiaľ budem môcť
A aj keď zmizneš budem navždy Tvoj.
Pobozkáš ma, tak vrúcne, že roztopí sa všetok ľad,
A keď zabolí ma srdce vidím ... že opustil ma najverneší kamarát.
To som však zistil až neskoro, s dýkou v hrudi,
Po toľkých razoch však padám hrdý.
Otvorím oči ... okolo temnota a ja som sám.
V hrdle hrča, na lícach slzy,
Také to je keď ťa vlastný život mrzí.
Vo vzduchu nakoniec jediná otázka vysí,
Miláčik, poklad môj, prečo len nie si?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár