Hovorí sa, že človek si v živote musí prejsť najskôr tým zlým, aby potom mohlo prísť to dobré. Že vraj to dobré, čo z princípu nasleduje po tom všetkom zlom, má byť odmenou.
Hm, to je síce pekné, ale mohol by mi niekto vysvetliť, za čo ma má život „odmeňovať?“
Nie, ani náhodou to neberte tak, akože ja tú odmenu nechcem. Jasné, že ju chcem. Ja sa len zamýšľam.
A viete, čo je na tom všetkom najhoršie? Menovať by sa toho dalo teda hodne, no momentálne je pre mňa hlavným problémom práve tá veta: „Po všetkom zlom príde to dobré. Bude to pre teba ako odmena.“ Príde mi to ako hlúpe klišé. Jednoducho blbosť, blbosť a ešte raz blbosť! Prečo? Pretože pozrime sa na to s triezvou hlavou.
Ak na tej vete predsa len niečo pravdy je tak v tom prípade teda ja už musím mať toho „nadrobené“ až až a prosím pekne ty tam hore, teraz čakám na zázraky v podobe toho „dobrého“. No na druhej strane ťa aj chápem, že na mňa kašleš. S Bohom som mala vždy vzťah typu: „hej kamoš, pozri potrebujem aby si mi helpol. A ja ti to niekedy v budúcnosti nejak možno odplatím okéj?“ Pravdepodobne som ho musela veľmi vytočiť mojimi neustálymi sľubmi, že sa ukážem v kostole, že už sa budem modliť, že budem dobrá a podobne keďže pri vete „dáš si?“, nado mnou nedržal ochrannú ruku. A mojím „hm, prečo nie“, som si kúpila lístok na jednosmernú cestu do pekla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
co si si to dala, nestastna mackenzie?
Napíš svoj komentár