Pod nohami mám trávu,nad hlavou nebo a v mysli zas teba.
Zas na osamelej prechádze,ale už je naštastie teplo.
Pomalých ale istým krokom v ušiach mi hrajú Horkýže Slíže.
Idem preč od hluku áut niekde kde je kľud. Tam pri lúke
je taký starý schátraný dom a nikto tam nechodí,to je môj dnešný cieľ.
Už som na lúke a prepínam pesničky zaradom čo si len vypočuť.
Niečo čo je veľmi podobné mojej situácii čo tak :
Presne.Pod nohami mám trávu,nad hlavou nebo a v mysli zas teba.Teba.Tú čo milujem.Tú čo už nemiluje mňa. Zas spomínam na tie krásne chvíle ked si bola pri mne. Ked som vedel že život má naozaj niečo do seba.
Spoznali sme sa náhodou.Omylom si my napísala na facebooku a ani nie za tri dni sme boli von. Boli sme v partii a ja som si myslel že sa ti vôbec nepáčim.Po pár týždnoch som to povedal.Teraz,teraz už to ľutujem ale vtedy to bolo krásne ked si odpísala že je to vzájomné.
Tvoje bozky,tvoje krásne oči,tvoj zamilovaný úsmev.Nenávidím ich.Každé jedno my spôsobilo bolesť.Minulý čas? Ešte aj spôsobuje. Prítomný čas.
Dorazil som k domu.No skôr jeho zrúcanine.Všetko je tam zarastené.Sadám si do rohu.Spoza deravej strechy na mňa vykukuje slnko.Tvár mám v dlaniach. Bola si pre mňa všetko.
Stále ťa ľúbim.Ty mňa nie. Opakujem si tvoje slová : Prepáč ,ale ja,ale ja ... mne sa páčí iný. Kto? Hádam nie on ?! ... chodí s chlapcom ktorého s duše nenávidim.
Zvoní mi mobil.Kašlem to a vyťahujem žiletku nebaví ma to.
Nemám kamarátou,nemám budúcnosť a hlavne nemám teba.
Pomaly sa mi zahmlieva pred očami.Krv je všade.
Posledné čo vidím je že mi prišla sms. S posledných síl odblokujem mobil a prečítam si :
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.