Zásah do srdca osamelého-2. čast

Tá nová ona,ona je taká pekná.Ešte nikdy som taký
pocit nemal.Taký ohurujúci.Poobzerala sa po triede a
jediné voľné miesto bolo pri mne.Podišla ku mne.
„Ahoj máš tu voľné?"
Trvalo mi dosť dlho kým som zo seba niečo dostal až
na druhý krát som pochopil že si ide ku mne sadnúť.
„Ja som Viki , " vysmiata od ucha k uchu.
„A-Ahoj j-ja som Jano teší ma , "
Všetci sa zbehli okolo mojej lavice,to sa často nestáva.
Vlastne sa to ešte nestalo. Začali sa jej predstavovať,ona
si zatiať študovala moje kresby a básničky popísane po lavici
a občas sa usmiala a prikývla pozrela mi do oči a jemne
pošepkala aby to nikto nepočul len ja.
„Bože tý su otravný čo? "
Najpr som na ňu vyhúkane pozrel,ale potom som len prikývol
a usmial sa.Neviem prečo ale konečne pri rozhovore s dievčatom,
aj ked len takým strašne krátkým a mizerným som sa
uvoľnil.Ked si všimli že sa o nich až tak nezaujíma,pomaly sa rozišli.
Boli prekvapený že so mnou nejako veľmi komunikuje.
„Tie básničky sú tvoje ? " spýtala sa.
„Aaale hej naškriabal som ich tu cez hodinu".
„Sú fakt dobré,páčia sa mi" dopovedala a usmiala sa na mňa.
Začal som sa jej vypitovať odkiaľ prišla,aké ma zálubi a čo počúva postupne sme došli k téme Healy ktorú mám na plagáte.
Za jednu prestávku som si s nou vytvoril tak silné puto,
ako ešte s nikým.
Viki má chameleona Vendelína,miluje Paramore a tiež píše do konca vyučovanie som sa rozprával len s ňou.
Do konca vyučovania som si však všimol že má modriny pod šatkou, ale to asi niekde spadla.Mám kamarátku táto cesta
domov autobusa bola asi najlepšia akú som zažil.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu