Dialóg medzi mužom a ženou

ON: Kedysi som ťa vedel rozosmiať.
Ona: Stále ma vieš rozosmiať. Možno je to len o tom, že ja sa už neviem smiať.
ON: Stále sa vieš smiať rovnako. Na to, čo hovoria iní...
Ona: Ja...
ON: Len medzi nami sa to zmenilo...
Ona: Viem.
ON: Pamätáš sa ako sme si kedysi rozumeli aj bez slov?
Ona: Nikdy sme si nerozumeli vez slov. vždy sme spolu komunikovali – rečou tela...
ON: Asi sa naše telá prestali spolu rozprávať. Odcudzili sa a už sa nespoznávajú tak ako kedysi...
Ona: Tým chceš povedať, že som pribrala?
ON: Nie. Práve naopak – schudla si. A tvoje telo sa naučilo hovoriť iným jazykom. Takým, ktorému to moje nerozumie.
Ona: Je to skôr tým, že ma prestalo baviť ťahať ťa. Neustále ťa ťahať dopredu, nútiť ťa v živote posúvať sa, ďalej a ďalej, viac a viac dopredu. A tak som ťa pustila a šla ďalej. S vierou, že ma raz dobehneš. Že aj keď si sám, niekde v polceste, v neznámom prostredí, verila som, že to zvládneš. Myslela som, že ti to síce chvíľu potrvá, kým sa zorientuješ, kým sa spamätáš a kým sa naučíš hovoriť rečou okolia. Počkala by som. Až dovtedy, kým sa nenaučíš novú reč môjho tela...
ON: Ja... Nechcel som ísť ďalej. Nevládal som ani kým som bežal za tebou. Stálo ma to veľa energie a úsilia. Unavovalo ma to. A zrazu si tu nebola. Ostal som sám, napoly opustený. A vtedy mi to došlo. Mne to stačí. Absolútne stačí. Nechcem sa v živote stále za niečím hnať a napredovať. Chcem ostať stáť a prežiť si naplno to miesto, kde žijem. Čas, ktorý žijem. Nechcem mrhať minúty, ktoré mi ostávajú na neustále sa učenie nových a nových vecí. Viem už dosť. Nechcem sa viac naháňať za ďalšími novými a novými vecami a učiť sa ďalšie a ďalšie nové veci, reči... Chcem ostať stáť a konečne žiť. Mám už všetko...
Ona: Ale nemáš mňa...
ON: Ale aj tak mám všetko. Dnes už viem ako chcem žiť a mám k tomu dostatok vedomostí a skúsenosti. A čo je hlavné, mám seba. A mám sa rád...

 Úvaha

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu