Dnes už viem, že svoj vnútorný hlas treba počúvať. Nech sa mi zdá akokoľvek absurdný a nech si hovorím, že nikto nemôže byť až taký odporný egoista. Pokiaľ mi môj hlas bude našepkávať maj sa na pozore a skonči to, poslúchnem. Som rada, že som ho poslúchla aspoň v jednom a to v tom, aby som sa nezamilovala. Pri každom stretnutí s tebou, pri každom bozku som si opakovala „dávaj si pozor a nezamiluj sa. Je to presne ten typ, ktorý ti ublíži.“
Nemilujem ťa, no mám ťa rada. Viac rada ako kamaráta, no ešte stále menej aby som mohla hovoriť o láske. Ale aj to stačí na to, aby si mi ublížil. Veľmi ublížil. Cítila som sa strašne zle, keď som to čítala. Nešlo o to, čo si spravil, časť mňa to aj tušila, šlo o to, že som sa nevedela zmieriť s tým ako môžem byť až taká naivná a hlúpa.
Nedokázala som pochopiť, prečo? A ako môžeš niekomu až tak klamať? Naozaj nerozumiem ako si ma úplne pokojne mohol pozvať k vám a vzápätí o 3hodiny si už nejakej písal, kedy spolu vyskúšate tvoju novú posteľ.
Koľkokrát si ma volal, aby som sa presťahovala do Bratislavy? Vieš, že posledné týždne som to seriózne zvažovala? Najmä teraz, keď tam odchádza aj jedna z posledných normálnejších kamošiek, ktoré mám. Začala som to seriózne zvažovať a uvažovať nad tým. Baby ma tiež volali, že budeme spolu bývať. Tak ako sme kedysi chceli. Ako bonus použili vetu, že tam budem mať aj teba, pričom so smiechom nezabudli dodať, že jasné, že vedia, že to nie je o vzťahu...
Pamätáš sa, keď si mi volal a vravel aký si nervózny, že tam býva s vami aj ten majiteľ? Povedal si nech prídem, že chceš bývať so mnou. Smiala som sa a čo som ti povedala? Pamätáš? Že načo, či na to, aby si mi o dva mesiace povedal, že ťa to nebaví.
Možno som mala ísť a vypočuť si túto vetu ako si prečítať iné... naozaj som si myslela, že si iný. Uvedomila som si, že som ťa vlastne vôbec nepoznala a že si pre mňa vlastne cudzí a neznámy človek. Človek, ktorý ma sklamal viac ako ktokoľvek iný na svete...
Áno, bývalý ma tiež sklamal, ale on je žiaľ len slaboch, s ktorým sa dá ľahko manipulovať. No je oddaný svojej rodine a obetuje všetko pre jej dobro. Myslela som si, že je ponižujúce, keď dá niekto prednosť vlastnej matke pred ženou, ktorú má naozaj rád. Mýlila som sa. Ponižujúcejšie je sklamať sa v niekom takým spôsobom, ako sa to stalo mne s tebou. Bola som príliš naivná a napriek všetkým svojim vnútorným hlasom plných pochybností o tebe, som asi chcela, aby sme to raz možno posunuli k nejakému tomu vzťahu...
Tieto posledné dni, pre mňa neboli ľahké. Obdobie od októbra takmer až do jari nesiem vždy veľmi ťažko. Nemám rada svoje narodeniny, meniny a nenávidím Vianoce.
Začalo to pred jedenástimi rokmi. V priebehu jedného týždňa mi zomreli babka a dedko. Niesla som to neuveriteľne ťažko. Prvýkrát sa ma niečia smrť bytostne dotýkala a ja som si uvedomila aká som sama a nemám nikoho kto by mi to pomohol zvládnuť. No zvládla som to aj sama a hoci som sa s tým asi nikdy úplne nevyrovnala a už ani nevyrovnám, podarilo sa mi ísť ďalej. Neskôr sa v mojom živote objavil bývalý, ktorý sa so mnou dokázal rozísť dva dni pred narodeninami a pre mňa sa toto obdobie navždy spojilo s tým, že je ťažké a plné utrpenia. Každý rok na svoje meniny myslím na to ako mal dedko pohreb, ako som bála o mamu a ako som nevedela čo mám robiť a ako to zvládnuť. Od ďalšieho roka sa k tomu, pri všetkej mojej najlepšej vôli, pridá aj drobná spomienka na teba, ako si mi dokázal po noci s inou ráno zavolať a tak milučko ako také ňuňu zagratulovať.
To najťažšie obdobie v roku, kedy mi pomáha len čokoláda a sladkosti, si pre mňa dokázal zhoršiť . ja, gratulujem ti to ako som sa cítila, už nedokážem popísať. Pretože ma to prešlo.
Na tej prechádzke, na tej počas štedrého dňa, som sa od rieky vybrala k zámku a potom pokračovala ďalej po meste. Stála som na nádvorí a rozmýšľala, kam by som šla. Nevedela som kam mám ísť, no mala som chuť utiecť. Nechať všetko tak a odísť. Ďaleko od všetkého a všetkých. No spomenula som si na to ako som sa už raz kvôli tebe pred takmer dvoma rokmi prechádzala. Spomenula som si na všetko to, na čo som vtedy prišla a chvíľu rozmýšľala prečo som na to opäť zabudla...
Po návrate z Bratislavy domov sa náš biedny kontakt výrazne oslabil a časom vytratil. Pamätám si ako sa v mojom živote začal objavovať čoraz častejšie bývalý a ako som mu povedala, aby sme boli spontánni. Viac blázniví a užívali si život. Bolo to skvelé, ale zabudla som dávať pozor. Nechala som sa až príliš uniesť a vrátila som sa do svojho starého, stereotypného života.
Nepamätám si ako a kto z nás po lete obnovil kontakt, spomínam si len na tie prepísané vlaňajšie Vianoce s tebou... tvoje slová, ktoré mi pomáhali v ťažkých chvíľach. Podpora pri ukončení toho môjho vzťahu-nevzťahu. Chcela som sa s ním rozísť, ale chcela som s ním aj ostať, pretože som ho milovala, tak naozaj a skutočne, že si to možno ani predstaviť nevieš. Verila som, že sa možno raz zmení, nájde odvahu, postaví sa matke a budeme spolu šťastní... časť mňa ho nenávidela zato aký ku mne je a ďalšia časť sa to bála ukončiť. Keď si sa ma vtedy pýtal, či je koniec a spýtal sa to ešte raz, bála som sa ti napísať, že nie. Myslela som si, že sa nahneváš a nebudeš so mnou komunikovať. Tak som to zahovorila. Nedá sa povedať, že som ti priamo klamala, ale nepovedala som ani celú pravdu. Potom prišlo to pozvanie na svadbu... bolo to bláznivé. Videli sme sa trikrát v živote. Iba trikrát! Zvažovala som to a vedela som, že ak nepôjdem, nič sa nestane, ale aj som vedela, že ak pôjdem, tak sa môj život zmení. A on sa zmenil...
Nevieš si predstaviť ako veľmi ma trápilo, že som ťa svojím písaním uviedla do omylu. Neskutočne ma to zožieralo a čakala som, že skôr napíšeš, aby som neprišla... vieš, je iróniou, že všetci tí, s ktorými som bývalého podvádzala, ste o sebe navzájom vedeli. V tomto som bola vždy férová si myslím a každému z vás som to povedala. On bol jediný, ktorý nevedel o nikom... o tej svadbe som mu povedala. Dúfala som, že povie, nech nejdem, že si to nepraje, ale on videl, že sa teším a tak ma počúval, keď som mu rozprávala o šatách a všetkom
Po návrate z tej svadby sa so mnou stretol až po 3 dňoch. Rozprávali sme sa o všetkom, hovorila som mu ako si mu vravel, že sa riešilo ako budeme spať a že to chvíľu vyzeralo, že budem spať s tvojou maminou a proste som to hrozne riešila a celý čas som čakala, kedy sa ma opýta „spala si s ním?“ a keď som skončila a povedala, že nakoniec sa to vyriešilo a nemusela som spať pri nej, tak sa na mňa smutno pozrel a chytil ma za ruku, usmial sa a povedal „takže to dobre dopadlo a aj na svadbe si sa zabavila“. Vtedy som si uvedomila, že ma má rád natoľko, že radšej so mnou ešte chvíľu takto bude akoby so mnou nemal byť vôbec.
Viem, zbytočne sme to preťahovali a ubližovali jeden druhému, tým že sme to nedokázali ukončiť.
Písanie s tebou bolo pre mňa takým ako som opisovala na začiatku... chvíľu sklamaním, chvíľu potešením. Keď sme si začali aj tak viac volávať, uvedomovala som si, že takéto niečo chcem v živote. Taký normálny vzťah, kde si ľudia vedia zavolať, zaujímajú sa jeden o druhého, zdieľajú navzájom svoje trápenia, starosti a radosti. Vieš, mňa keď niečo trápi, oveľa citlivejšie vnímam aj všetko ostatné. Možno preto tie pochybnosti, že si po tej svadbe iný. Zaujímala by ma pravda. Skutočná a bez akýchkoľvek príkras. Ale tú sa zrejme nikdy nedozviem...
S bývalým som to skončila. To som ti písala. Posledné týždne sme sa už nevídali, ozvali sme sa jeden druhému len pred stretnutím, pokecali si o mojej a jeho práci a to bolo tak všetko. Ok, spávali sme spolu, ale raz do mesiaca sa ani neráta. No vedela som, že hoci ho milujem, nie som šťastná. A že chcem byť šťastná. Ty si začal hovoriť o stretnutiach, o plánoch na výlety cez leto a ja som si vravela, že toto je to, čo chcem. Byť s niekým takýmto.
Povedala som si „len láska nestačí“, priznala sama pred sebou, že vzťah s bývalým ma neskutočne ničí a ubíja, našla odvahu a definitívne to skončila. No namiesto vety „Milujem ťa, ale nie som s tebou viac šťastná a takto už nevládzem“ som opisovala hlúposti, ktoré mi napadli. A zmohla sa len na to, že som ho mala napriek všetkému rada. Ani v závere som nepriznala celú pravdu a čoraz viac cítim, že som mala byť úprimnejšia. Pri tebe sa snažím byť najférovejšia ako len viem.
Vetou „len láska nestačí“ som chlácholila kamarátky, keď mi hovorili o tom ako je sebecké nemať vzťah založený na láske a že byť s niekým len tak z pohodlnosti je sebecké. Určila som si priority a vedela som, že vzťah založený na priateľstve, vzájomnom rešpektovaní sa a dôvere, je niečo čo chcem. A čo je medzi nami. Hoci to nie je vzťah v zmysle partnerstva...
Zmýlila som sa a nebolo to ani o jednom... ani o priateľstve, rešpekte alebo vzájomnej dôvere. Bolo to o klamstvách a zavádzaní a kto vie o čom všetkom ešte z tvojej strany.
Vieš, minulú sobotu, bola som na pokeci. Chcela som si len tak písať a tú svoju teóriu o tom, že najlepších a najnormálnejších ľudí na písanie nájdeš v sexzoznamke som ti tuším rozprávala. Ja, videla som ťa písať na plochu. Zháňal si nejakú babu. Potom si mi na mobil napísal, že ideš s bratom a jeho frajerkou na večeru. Povedala som si „to je len náhoda, vieš čo pre neho pokec znamená, nemusí to znamenať to, čo si myslíš“. Chcela som sa ťa na to opýtať, hľadala som a čakala na vhodný okamih na tom wellnesse, kedy sa ťa to opýtam. No nenastal taký a ja som sa s tým bála začať...
Pred tým, než skončím, by som ti mala asi napísať ako som sa tam s tebou cítila. Tiež som nad nami veľa rozmýšľala a cítila sa zmäteno. V nedeľu mi bolo zle a bol si na mňa milý. Nemala som pocit, že sa so mnou nudíš a chceš byť inde. Na chvíľu som mala pocit, že ti ani ten mobil nechýba
Pondelok bol pre mňa nekonečný. Do obeda to bolo príjemné, bolo mi s tebou dobre. To, že si ma poslal na obed samú a šiel si zapáliť, som ani neriešila. To, že tam na mňa všetci pozerali, prečo sedím sama, to sa pri tých pár ľuďoch ešte stále dalo. To aký si začal byť za obedom, mi už príjemné nebolo. Chápem, bol si unavený, chcel si si oddýchnuť. Pôsobil si naozaj otrávene. Ale nechcela som ti nič vyčítať, ani ťa prehovárať, veď sa viem predsa zabaviť aj sama. Ten wellness bol super, človek sa tam naozaj vie zabaviť, len ma akurát tak trošku štvalo, akí šťastní ľudia okolo mňa pobehujú. Keď som bola v bazéne, prešlo okolo jedno dievča a vzápätí o pár sekúnd za ňou bežal chalan so slovami „ty si ma nepočkala a nechala samého“. Potom neskôr cestou do sauny, útržok z rozhovoru „nenechávaj ma tu samú, ja tu nechcem ostať sama“. Zavrela som sa v tej saune – sama, sadla si a povedala som si, že ani ja tu nechcem byť sama. Celé mi to prišlo ľúto, uvedomila som si, že sme ako dvaja cudzí ľudia. Do toho sa ku mne pridal ten postarší zamilovaní párik a ja si vravím len „no do p...“
Neviem či si si všimol, ale tá soľná jaskyňa bola úplne, že top z celého pobytu. Niekde uprostred, kde som už svoje ľútostivé myšlienky nezvládla a pri uvedomení si, že ja vlastne opäť nevládzem takto a to nie je ani vzťah, sa mi vykotúľali 3 veľké slzy a neskutočne pomaly stekali po tvári...
Uvedomila som si, že nie som šťastná a toto asi nie je tá správna cesta. Nikam sa nehýbeme a ozvalo sa také tušenie, že z tohto medzi nami nikdy nič nebude. Bude to len o tomto – dvaja cudzí ľudia na jednom mieste si žijú svoje oddelené svety. Kládla som si otázku, či keby tam bol signál, či by si si vzal mobil a celú tú hodinu vypisoval. Myslím si, že áno. Veď jedna z tých troch konverzácií bola obohatená o „sťažnosť“ ako na wellness pobyte nemáš signál... na večeru som opäť šla sama... po večeri zasa sama do wellnessu... tam mi tá pani hovorí o nejakej párty a ja chúďa v dobrej viere, že si asi po tom všetkom niečo aspoň vypijem a otupím mierne tie pocity, idem a tam tetuša so sviečkami.
Nevravím, keď si prišiel a potom sme boli spolu, boli to v celku dve príjemné hodiny, počas ktorých som uvažovala, že asi opäť len preháňam a tie lieky zapríčinili nejaký hormonálny výkyv alebo čo všetko... proste zasa raz neskutočná racionalizácia, namiesto toho, aby som priznala, že to čo cítim je pravé a že to čo vnímam je naozaj.
V to posledné ráno, keď som sedela sama v tej vírivke, bola som spokojná. Povedala som si, že som si oddýchla a niečo také ako stále šťastie neexistuje. Že nevadí a je v poriadku, že občas som z toho mala rozpačité pocity, ale že dôležité je, že prevažujú tie príjemné. Po tej masáži, keď som vyšla a ty si tam sedel, tak si sa na mňa pozrel tak smutne, ale s úsmevom si povedal „vyzeráš spokojne“. Bola som spokojná. Veľmi spokojná. Bola som rada, že som tam bola s tebou, bolo mi jedno, že som cítila, že sa deň pred tým nudíš a vlastne tam ani so mnou nechceš byť – lebo fakt si sa tak miestami tváril, ale bola som spokojná, pretože predošlý večer sa mi s tebou páčil. Bolo mi s tebou dobre, strašne dobre.
Kým som oddychovala na tých lehátkach, vrátila som sa v myšlienkach ku všetkým tým zmäteným pocitom, ktoré som z teba, z nás mala, vrátila som sa k tomu dňu, keď si ma prekvapil, k tvojej otázke, zopakovala som si svoje slová – „chcem pokračovať takto a uvidím čo stane“, povedala som si, že to nemá zmysel riešiť a krajšie je nechať sa unášať tými peknými chvíľami ako sa trápiť hlúposťami a pochybnosťami a v závere som si položila otázku „Maeve, nechceš tu niečo nechať? Niečo z tej veľkej lásky? Z tých pocitov, ktoré so sebou zbytočne vláčiš?“ odpovedala som si – „Teraz už konečne môžem. Viem, že kúsok našej (mojej a bývalého) lásky ostane navždy ukrytý v snežnej guli a ten zvyšok, ktorý so sebou vláčim, tu už môžem nechať. Teraz už môžem...“
A potom som vstala a stretla teba
T.., bolo to krásne. Všetko. A hoci, chcem vedieť pravdu a som presvedčená o tvojej neúprimnosti vo všetkom a počas takmer celého posledného roka, rozhodla som sa, že budem žiť so spomienkou na pekné chvíle, ktoré sme prežili, s úsmevom si zaspomínam na pár prekvapení, ktoré si mi pripravil, vždy, keď budem počuť slovo šteniatko, usmejem sa a keď mi nabudúce nejaký muž povie, že na MDŽ dostanem kvety, neuverím, kým ich neprinesie
T..., napriek tomu, že pred dvoma dňami som ti želala, aby „ti gule sčernali a ten k-kot odpadol“, ďakujem ti za megalekciu dôvery, ktorú si mi uštedril, za tých pár pekných chvíľ a najmä tú jednu, kedy som si uvedomila, že je najvyšší čas zamilovať sa
Verím, že jedného dňa stretnem milého, dobrého a úprimného muža, ktorý nech sa mu v živote stalo čokoľvek, nájde odvahu tomu čeliť v reálnom svete a nielen v tom virtuálnom... nezáväzný sex a pokec je síce fajn, ale v momente ako ťa niekam ďalej posunie, ho treba nechať tak a začať žiť...
To, že si nerozumieš, nie je ospravedlnenie... povedal si mi prepáč toľkokrát na veci, ktoré boli bezvýznamné, ale raz, kedy to prepáč bolo naozaj potrebné, som si ho neprečítala...
Prajem ti len to najlepšie. Aby si našiel to, čo v živote hľadáš a po čom túžiš. Aby si bol šťastný. Hoci to vyzeralo chvíľu všelijako, stále verím, že každý človek je vo svojej podstate dobrý a som presvedčená, že aj ty si taký. Hoci si mi svojim správaním neskutočne ublížil a ponížil ma. Neviem či si si vôbec nejako uvedomil, čo si spravil, či to vôbec s tebou nejako pohlo, ale nejdem sa tým viac zaoberať. Nejdem sa na teba ani hnevať, ani ťa nenávidieť. Bude to len zbytočná emócia, ktorú by som si so sebou zasa raz niesla ďalej... dávaj si na seba pozor a nechyť nejakú pohlavnú chorobu ha ha
Máš milú rodinku, tak buď úprimný aspoň k nim. Mamine viac neklam, určite ťa má rada, nech vyvedieš hocičo a dôveru si klamstvami ani nevybuduješ, ani nezískaš. Na všetko sa raz príde. A prosím ťa, tvojej mamine odkáž, že to ako ma vtedy chytila za ramená, keď sme po tých malého krstinách vychádzali z domu a povedala mi aká je rada, že som prišla, si neskutočne vážim a strašne ma to dojalo...
Myslím, že to je všetko, čo som ti chcela povedať... teda aspoň to najhlavnejšie Idem, dnes si smiem ešte chvíľu poplakať a zaspať sklamaná, ale ráno vstanem a budem silnejšia a o životnú skúsenosť múdrejšia.
Pa
M.
PS: Zajtra si za nás s poslednou myšlienkou na teba pozriem Hodiny
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár