Ked som sa narodila, drzala som tvoj malicek v dlani a ty si mal slzy v ociach. Podisiel si k mamkinej posteli, na rukach si drzal moju sestru a vo vzduchu bolo citit lasku.
Ked som sa narodila...
Cas plynul a ja som spoznavala lasku. Spoznavala som teba. Milovala som tvoje objatia, tvoje bozky. Milovala som, ked som ti zaspala v naruci. Milovala som ta celeho tak, ako ty si miloval mna. Nechapala som, preco ta moja starsia sestra nema v laske. Preco sa ti vyhyba, preco sa vobec nerozpravate. Bol si pre mna hrdinom a nic ine ma nezaujimalo.
Ucil si ma bicyklovat, lyzovat, hrat futbal. Cital si mi rozpravky. Hladkal si ma, ked som sa bala, pobozkal si ma, ked som plakala. Bola som hrda na to, ze si moj otec.
Cas plynul a ja som vyrastla. Zistila som, ze moj hrdina nie je ten, ktoreho som si vysnivala. Castokrat si sa vracal neskoro v noci. Nikdy si nebol doma a ak ano, bol z teba citit alkohol. Krical si na sestru, na mamku... Bol si vulgarny a nic ta nezaujimalo. Aj napriek vsetkym hlupostiam, ktore si urobil, som ta milovala.
Mala som asi 13 rokov, ked som raz kracala domov a uz vo dverach ma privitala sestrina tvar zaliata slzami. Vtiahla ma dnu a ja som zostala stat. Nedokazala som urobit ziaden dalsi krok. Vsade bola krv. Na stenach, nabytku, na podlahe... Pozrela som na sestru, ale nevidela som na jej tele ani stopu po zraneni. Myslela, som, ze si nieco urobil nasmu psovi, ale ked som sa odhodlala urobit dalsie dva kroky, zistila som, komu patri ta krv. Lezal si na zemi. Nehybne, bezvladne. Na par sekund sa mi zastavilo srdce. Oci mi zaliali slzy. Klakla som si k tvojmu bezvladnemu telu a po chvili som zistila, ze zijes. Ze dychas, ze tvoje srdiecko este bije. Zrazu si sa pohol. Sestra sa zlakla, vtiahla ma do izby a zamkla. Kricala som, plakala, kopala, nech ma za tebou pusti, ze ti musime pomoct, ale ona iba zavolala sanitku. Bala sa ta a bala sa aj o mna.
Ked ta sanitka odviezla, zavreli sme dvere domu a ja som sa este raz pozrela na to mnozstvo krvi. Klakla som si a zacala som utierat z podlahy cervene kaluze spolu s mojimi slzami. Plakala som cely vecer, celu noc.
Az teraz vidim, ze si nebol hodny mojich slz. Nebol si hodny mojho strachu, nebol si hodny mojej lasky. Si jediny clovek, ktoreho som milovala. Otec. To slovo mi uz nedava zmysel. Ocko... vidim pred sebou len siluetu, nie tvar. Nevidim teba, nevidim nikoho.
Odisiel si a nas si tu nechal. Vsetci ta prekukli uz na zaciatku, ja som ti verila do poslednej chvile a do poslednej slzy. Este stale vsak verim, ze sa mi to len sniva a ze ked sa zobudim, budes pri mne. Usmejes sa na mna a uvaris mi caj. Verim, ze toto vsetko je zly sen, ktory sa raz musi sknocit. Dufam, ze na mna aspon niekedy myslis. Na dceru, ktora ta milovala. Som z tvojej krvi, si moj otec, nemala by som ta nenavidiet....tak preco?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
blazon
14. 3.marca 2007 19:39
Smutné..
Napíš svoj komentár