Neviem, kolko z vas ma naozaj dobreho kamarata. Ale fakt kamarata, za ktoreho by polozil aj zivot a o ktorom si nikdy nepomyslel nic zle. Mna ma asi Boh rad, pretoze takehoto cloveka posadil predo mna na strednej skole. Moj kamarat sa vola Jakub a od prveho dna v skole sme si rozumeli. Nikdy mi neublizil (alebo aspon nie umyselne), vzdy mi pomohol, ked som to potrebovala, rozveselil ma a podobne malickosti, ktore clovek zdiela s kamaratmi. Stravili sme spolu dva krasne roky. Ale minule leto sa akosi, slusne povedane, posralo a my sme si v jednej veci neporozumeli. Jakub sa nahneval a aj ked som sa mu snazila vsetko vysvetlit, nenechal ma. Je trosku tvrdohlavy a tak ma zacal ignorovat. Velmi ma to trapilo. Aj napriek tomu, ze mam v triede vela kamaratov, ktorym verim, mam ich rada a aj oni maju radi mna, nikto nie je, ako Jakub. Vyzera to divne, ze ho tu tak ospevujem, ale je to tak. Je to uzasny KAMARAT.
Takze...Cube ma ignoroval a ignoroval a pomaly som si zacala na mlcanie v jeho spolocnosti zvykat. Nakoniec sa z toho vyklulo celych 6 mesiacov. Cely polrok sa na mna ani nepozrel a aj ked som sa to snazila urovnat, nikdy sa mi to nepodarilo.
Clovek by nepovedal, ale 6 mesiacov je strasne dlhy cas. V mojom zivote sa zmenilo vela. V poslednom case ma trapilo vela veci a moje okolie si vsimlo, ze so mnou nie je nieco v poriadku. No a konecne sa dostavam k jadru tohto blogu. V piatok vecer som napisala Cube-ovi na icq, lebo mi uz vazne chybalo iba malo k zruteniu. Ani som necakala, ze mi odpise, ale....stalo sa. Prelomil lady mlcania a po 6 mesiacoch mi napisal krasne "Ahoj, mafi!". Ani si neviete predstavit, co som vtedy citila. Jasne, bola som stastna, ale zrazu som sa aj zacala bat. Co ak sa Cube zmenil? Co ak je iny, akeho som poznala? O com budeme pisat?.... Sama som neverila, ked som potom v posteli rozmyslala nad tym, ako dlho sme pisali....Bolo to nieco vyse piatich hodin!
No a dnes sme sa po prvykrat stretli v skole. Rano som este mala blby pocit v zaludku, ze sa mu nebudem vediet pozriet do oci, ale prekonala som to a som stastna. Cely den sme sa venovali jeden druhemu a rozpravali si, co sa zmenilo v nasich zivotoch, flipovali sme, proste sme sa bavili, ako keby ten polrok mlcania nikdy neexistoval.
Ked sme sa lucili, iba ma objal. Tak silno a tak uprimne, ze som pochopila, co prenho znamenam. Uz nikdy ho nechcem sklamat a stratit. Je to clovek, ktoremu dakujem za vela veci a ktoreho si vazim a mam ho rada. Kazdemu z vas prajem stretnut svojho svojho Jakuba.
Dakujem ti Cube, ze si tu pre mna, aj ked niekedy robim blbosti...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
beruska_zuzanka
5. 2.febuára 2007 22:12
Ja som svojho Jakuba stretla a dokonca sa aj volal Jakub =OP lenze ten moj pribeh sa pred takmer mesiacom skoncil...myslim,ze uz nadobro... =,O(
3
no fakt je to pekne, ako neviem nedavno som i ja napisala taky blog o kamaratstve. je to asi nieco ako o vas ..sice trosku otocene, ale pointa je tu.
Bolo a teda je to fajn ze si tak rozumiete. Neviem mne sa niekedy zda ze aj ja mam takeho clovek pri sebe ale castokrat sa stane nieco co moje tvrdenie zmeni. hmm potom clovek nevie na com je
ta tak no... zatim..
Bolo a teda je to fajn ze si tak rozumiete. Neviem mne sa niekedy zda ze aj ja mam takeho clovek pri sebe ale castokrat sa stane nieco co moje tvrdenie zmeni. hmm potom clovek nevie na com je
ta tak no... zatim..
Napíš svoj komentár