Určite sa mu bude páčiť .. verím tomu, poznám ho, poznám ho ako nikto iný .. najlepšie na svete ... Pochytil ma dobre známy euforický pocit .. pocit dokonalého šťastia ...
Bože ja som úžasná ! .. teda ja a moja najlepšia kamarátka ..
Táááák .... bol deň pred veľkým večerom "D" ... necítila som sa práve najlepšie .. ale povedala som si že to prežijem ... šla som skôr spať a tešila sa na ďalší deň.
Ráno typický beh na autobus. Chválabohu stihla som .. je pravda že aj vdaka šoférovi, ktorý ma pozná už natoľko, že ked vidí utekať vychudnutú postavu zastaví aj ked na zastávke nikto nie je ..
Nastupujem do pravidelne natrieskaného autobusu a jediné miesto ktoré bolo voľné, bolo na schodíkoch. Dobré na tom bolo, že som sa mohla oprieť o dvere.
Bola som už skoro v meste ked to začalo .... poznáte ten pocit absolutnej bezmocnosti nad vlastným telom ? sťažené dychanie, krutenie hlavy a bla bla bla .... ja som ho spoznala v to ráno ...
.. ani neviem ako som vystupila z autobusu .. posledné čo som si uvedomovala bolo, že ma niekto zachytil a tým ma ušetril bolestného pádu na studenú zem.
Lepšie som začala vnímať ked prichádzala sanitka ...
Prebralo ma to, lebo tí sanitári boli naozaj ... zlatí a pravdu povediac .. prvý krat som sa viezla v sanitke takže som si to uživala aj ked ešte stále dezorientovaná .. boli takí milí že mi aj húkačku zapli
Dorazili sme do nemocnice .. ževraj iba na "jednoduché vyšetrenie" ... to vyšetrenie trvalo dokopy 4 dni a z toho mi zobrali asi dva litre krvi a nechali ma schudnúť 3 kilá ...
každý deň mi slubovali že pôjdem domov .. a nešla som ! ...
hnevala som sa však len sama na seba .. prečo ? zmeškala som oslavu svojho priateľa ktorý sa stal dospelým a ja som s ním nemohla v ten okamih byť ... preplakala som asi celý deň na tvrdej komunistickej posteli až do chvile, ked prišla nemocničná "učiteľka" a spustila na mňa sériu podozrení a prehnaných konšpiráčných teorií ktoré mala z vlastnej hlavy, ked namáhala tej svoj malý mozog pri vymýšlaní dovodu prečo som sa tu ocitla ..
medzi nimi boli napr. :
"určite ťa v škole šikanujú" .. alebo .. "bude to nešťasná láska" ... "doma máš problémy" .. a nakoniec .. "škola ťa nebaví ..." a bla bla bla ...
Pod vplyvom toľkých liekov, ktoré do mňa napchali, by som jej asi bola aj uverila...
Dala som rodine a priateľovi Paťovi vedieť čo sa mi stalo .. a cez návštevné hodiny ma prišli pozrieť .. aj ked som Paťovi jasne zakázala že nechcem aby chodil, lebo som nechcela, aby ma videl v takom dezolátnom stave .. nebral môj názor na vedomie a popravde bola som aj rada ... aj ked som videla v jeho očiach lutosť a smútok .. ked ma videl ako som sedela s horúčkou a s rukou napumpovanou hadičkami napojených na infuzie ...
ked som konečne odišla z toho nemocničného "ústavu" .. s Paťkom sme oslávili jeho narodeniny a dala som mu darček
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár