Avšak späť k môjmu /či nášmu/ problému. Ja fakt neviem kde sa ten pocit zobral, ale proste je tu. Možno je to aj preto, že z času na čas si prečítam nejaký ten blog a žiadny optimizmus z neho nesrší. Ja som sa snažila písať vtipne a uľahčovala som si tak situácie ale .. nemala to tu úspech, aspoň nie taký ako ked som napísala jeden blog či skôr úvahu o láske .. a bolo to tu - 9 ľudí mi to bohato ohviezdičkovalo.
Nerozumiem tomu.
Ja viem, že nie vždy ide brať veci s humorom, ale občas by sme sa o to mali pokúsiť.
Dnes napríklad som čakala bus, na tej "akože zastávke" kde som si ma slnko pomaly ale precízne opekalo.
Čakám...čakám a čakáám.. a nič ...
Jasné, ked ja meškám to ma nepočká, ale ked mešká on ja ho čakať musím ....
Nakoniec som sa dočkala ale neprišla stará komunistická KAROSA .. nie práve naopak, pekný moderný autobus s klímou.. bodaj by nebol taký skvelý, ked som si za lístok musela zaplatiť O,55centa za tie tri kilometre, ktoré by som prešla aj pešo. ALE NECH .. Aspoň autobusár bol milý. Pekne na plné pecky mu hrala slovenská klasika ale ani za toho si nespomeniem ako sa volala. Dala som mu 0,60centa a že "to je dobré " .. šoférko sa pousmial že "jéj dakujem". Bolo to milé, viete je málo ľudí, ktorí sa potešia aj za 5centov. Je možné, že to na mňa len hral ale to radšej vylúčim a budem si dalej namýšlať že bol milý len tak
A tak si tam sedím, ovieva ma jemný vetrík a do ucha mi hovorí moderátor Expres rádia.
Konečná zastávka, vystupujem a pozdravím naposledy "dovi" ... pozriem smerom k nemu, či vobec nejako zareáguje a predstavte si "dovidenia" ..
Snažila som sa prejsť na druhú stranu a ešte aj to zastal a pustil ma s úsmevom na tvári.
V podstate o ničom príbeh, žiadna zápletka, kríza, utrpenie.. proste nič ale aj tak mi tých pár minút dalo veľa.
Prečo ?
Lebo som sa presvedčila o tom, že ešte stále existujú dobrí ľudia, ktorí sa nezabúdajú usmievať. A ten pán mi naozaj spríjemnil zvyšok dňa.
Lebo bohužiaľ sa väčšinou stretávam z krvilačnými neurotickými jedincami.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Dieťa sa priemerne smeje 100 krát za deň. S vyšším vekom je to stále menej a menej. Dospelý človek sa smeje nakoniec len 4 krát za deň. Žiaľ, niektorý ľudia sa smejú skoro vôbec, žiaľ. Áno, na maličkostiach záleží. Aj taký obyčajný úsmev dokáže zmeniť človeku deň. Obyčajný, pre väčšinu ľudí úplné bezvýznamná vec, dokáže človeka ovplyvniť, dokonca aj zmeniť.
Napíš svoj komentár
ľudia na mňa pozerajú ako na trafenú a už xykrát sa mi v škole stalo, že ma vyučujúci oslovil s tým, že prečo sa stále smejem, čo si o ňom myslím a čo mi je smiešne a pritom som ani nevedela, že sa usmievam, tak už sa snažím neusmievať a kontrolovať sa