urobiť dieru do sveta aj do ozónu,
urobiť si pekný dom, ale aj peknú hanbu,
vyzerať ako veľký hrdina ale aj ako veľký idiot,
niekedy dokáže byť na svete aj sto rokov,
ale nedokáže byť pod vodou ani tri minuty,
vie obstojne hrať na klavíri a aj na nervy,
skákať do reči aj o tyči
a tuším viac myslieť na budúce generácie počítačov
ako maturantov...
No človek by si až tak vela o sebe nemal namýšľať,lebo...je len človek
Ani pri najlepšej vôli nedokáže preletieť v päťmetrovej výške z Námestia hraničiarov na Šancovú ulicu,
a to ani za najideálnejších poveternostných podmienok.
Nedokáže voňať ako lipa a len tak sa rozmnožovať po vetre ako topoľ.
To dokáže len Božia príroda.
A preto by si mal človek celkom skromne povedať:
až tak veľa toho neviem,a preto sa na svete budem radšej viac čudovať ako svet meniť.
Pri čudovaní totiž nelietajú triesky
a nehynú ryby,
ale rastú stromy a padá sneh
a všetko je na svojom mieste
a v poriadku,ako vždy vtedy,
keď je na jar naozaj jar,
v lete leto,
na jeseň ja jabloni jabĺčko,
v zime zima
na človeku hlava
a v človeku...srdce
diki Ďom-Ďom
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
antiny
6. 1.januára 2007 17:09
fajn záver
Napíš svoj komentár