Žil raz jeden malý chlapec, ktorý mal veľmi zlú povahu. Otec mu dal vrecko klincov a povedal mu, že vždy, keď sa nahnevá, nech zatlčie jeden klinec do plota vzadu za domom. Prvý deň chlapec zatĺkol do plota 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť ako zatĺkať klince do plota. Nakoniec prišiel ten deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a otec mu navrhol, aby teraz chlapec vytiahol vždy jeden klinec, keď sa za celý deň ani raz nenahnevá. Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal: "Urobil si dobre, chlapče, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Ako keď zabodneš do človeka nôž a vytiahneš ho. Nezáleží na tom koľkokrát povieš ľutujem, rana stále zostáva."..
Lietadlo
Slečna čakala na nástup do lietadla na jednom veľkom letisku. Keďže bolo ešte treba čakať dlhšie, rozhodla sa, že si kúpi nejakú knihu, pričom si zakúpila aj balíček s keksami. Pohodlne sa usadila a začala čítať, rozhodnutá zabiť čas a trochu si pri tom odpočinúť. Na vedľajšom sedadle pri balíčku s keksami si jeden muž otvoril časopis a začal ho čítať. Keď si ona vzala prvý keks, muž si tiež zobral jeden. Cítila sa pobúrená týmto chovaním, ale nepovedala nič, mysliac si: „To je ale drzák.“ Zakaždým keď si ona vzala keks, muž urobil to isté. Štvalo ju to čím ďalej tým viac, ale nechcela vyvolať výstup. Keď už zostával len jediný keks, pomyslela si: „ A čo urobí teraz ten truľo?“ Muž vzal posledný keks, rozdelil ho na polovicu a dal jednu jej. Teda to už bolo príliš ... Bola hrozne rozčúlená! V jednom momente potlačila zlosť, schytila knihu a svoje veci a naštvaná odišla do nástupnej haly. Keď sa usadila na svoje sedadlo v lietadle, otvorila svoju tašku a ... s obrovským prekvapením objavila svoj balíček s keksami uzavretý a nedotknutý !!! Prišlo jej tak zle! Nechápala, ako sa mohla tak zmýliť ... zabudla, že si svoj balíček s keksami nechala v taške. Muž sa s ňou podelil so svojimi keksami bez problémov, bez námietok, bez akéhokoľvek vysvetľovania ...pričom ona sa stále rozčuľovala, mysliac si, že jej drzo berie keksy ... a teraz už nemala žiadnu možnosť, aby mu to vysvetlila, alebo sa mu ospravedlnila ...
Sú štyri veci, ktoré sa už nedajú nikdy vrátiť ... Kameň, ... keď si ho už hodil ... ! Slovo, ... keď si ho už vyslovil ... ! Príležitosť, ... keď si ju prepásol ... ! A čas, ... keď už uplynul ... !
Pacienti
Boli raz dvaja muži a obidvaja boli vážne chorí. Bývali spolu v jednej malej izbe vo veľkej nemocnici. V izbičke bolo len jedno okno, ktorým ste mohli vidieť okolitý svet. Jeden z mužov smel v rámci svojej liečby hodinu denne sedieť na posteli. Jeho posteľ stála pri okne. Ale ten druhý musel po celý čas ležať vystretý na chrbte.
Každé popoludnie, keď muža pri okne na hodinu podopreli, trávil čas tým, že opisoval, čo vidí cez okno. Okno viedlo rovno do parku s jazerom. Po jazere plávali kačky a labute a deti na brehu ich kŕmili chlebom alebo si púšťali lodičky. Zaľúbení sa prechádzali ruka v ruke pomedzi stromy, boli tu kvety a trávniky, na ktorých ľudia hrali softbal. A vzadu za korunami stromov bol krásny výhľad na panorámu mesta.
Muž ležiaci na chrbte počúval toho druhého, ktorý opisoval, čo vidí a vychutnával každé jeho slovo. Počúval, ako jedno dieťa skoro spadlo do jazera a aké krásne sú dievčatá v letných šatách. Mužovo rozprávanie bolo také presvedčivé, že ten druhý prežíval všetko tak, akoby bol naozaj videl, čo sa deje vonku v parku.
Jedného krásneho odpoludnia však ležiacemu mužovi napadlo: prečo muž ležiaci pri okne môže vychutnávať všetok pôžitok z toho, čo sa deje za oknom? Prečo on nemá takú možnosť? Cítil sa síce zahanbene, ale čím viac sa snažil zahnať tieto myšlienky, tým viac túžil vymeniť si miesto. Urobil by pre to všetko! Raz v noci, keď uprene hľadel do povaly, druhý muž sa zrazu prebudil. Kašľal a lapal dych a snažil sa dočiahnuť na tlačidlo, aby privolal sestričku. Muž ho však len pozoroval a ani sa nepohol dokonca ani vtedy, keď počul, že ten druhý prestal dýchať. Ráno sestrička našla muža pri okne mŕtveho a potom jeho telo potichu odviezli preč. Keď sa to mužovi, ktorý zostal v izbe, zdalo už vhodné, požiadal, či by ho nemohli premiestniť na posteľ pri okne. A tak ho presťahovali, uložili ho do postele a urobili mu pohodlie. Vo chvíli, keď všetci odišli, oprel sa o jeden lakeť, bolestivo a namáhavo a zdvihol sa, aby sa pozrel von oknom...
Za oknom bol holý múr...
Plamienok
Bol raz jeden chlapec a dievča.. Veľmi sa milovali... Avšak dievča jedného dňa zomrelo. Chlapec z toho bol neustále rozrušený, plakal dňom i nocou, ľudia k nemu hovorili samé pekné veci, no nepomohlo to, nedokázali zastaviť jeho slzy. Jednu noc, počas spánku, sa mu sníval sen. V tom sne videl jeho zosnulé dievča v nebi, s ďalšími dievčatami v jej veku.. Všetky mali krásne šaty ako z rozprávky, a v ruke zapálenú sviečku. Všetky, okrem nej. Jej sviečka nehorela. Prišiel ku nej a opýtal sa, prečo jej sviečka nehorí. Ona odpovedala : ,,Každá tvoja slza mi zhasína môj plamienok, tak prosím, prestaň plakať.
Príbeh ceruzky
Chlapček pozoroval starú mamu pri písaní listu.Zrazu sa jej spýtal pisuješ príbeh, čo sa stal nám?Nieje to náhodou príbeh o mne?
Stará mama zdvihla oči od písania a s úsmevom vnúčikovi odvetila.
Máš pravdu, naozaj píšem o tebe.Ceruzka, ktorou píšem je však dôležitejšia ako slová.Bola by som rada, keby si aj ty bol ako ona keď vyrastieš.
Chlapček sa zadíval na ceruzku, nevidel však nič zvláštne.
Je to predsa úplne normálna ceruzka!
Všetko závisí od uhla pohľadu.Táto ceruzka má päť dobrých vlastností, ktoré ti zaručia spokojný život ak ich budeš mať aj ty.
Po prvé: môžeš robiť veľké veci, nikdy však nezabúdaj, že existuje Ruka, ktorá vedie tvoje kroky. Tá ruka sa volá Boh a on ťa vždy povedie podľa svojej vôle.
Po druhé: Niekedy musíš písanie prerušiť a ceruzku zastrúhať. Ceruzka pri tom veľmi trpí, napokon je však spokojná , lebo je opäť ostrá ako pred tým.Preto sa nauč znášať bolesť , lebo bolesť nás robí lepšími.
Po tretie: Pri písaní ceruzkou môžeme kedykoľvek použiť gumu a vygumovať, čo sme napísali chybne. Nauč sa, že ak máme niečo napraviť, nemusí to pre nás znamenať nič zlé, práve naopak, môže to byť veľmi užitočné. aby sme nevybočili z cesty spravodlivosti.
Po štvrté: Nieje dôležité, z akého dreva ceruzku vyrobili, ani to, akú má farbu, dôležitá je tuha vo vnútri.Preto si vždy všímaj , čo sa deje vo tvojom vnútri.
A napokon,po piate, ceruzka vždy po sebe zanechá stopu. Nezabúdaj, že všetko, čo v živote robíš, zanechá stopu a preto si uvedomuj každý svoj krok.
Sviečky
Rozprávali sa štyri sviečky na adventnom venci. Prvá povedala: „ Volám sa POKOJ“ Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiaden mier nedodržujú." Jej svetielko bolo čím ďalej tým menšie, až úplne zhaslo...Druhá sviečka povedala: "Volám sa VIERA, som ale zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť, nemá teda cenu, aby som svietila." Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla... K slovu sa prihlásila tretia sviečka: "Volám sa LÁSKA. Už nemám silu, aby som horela. Ľudia ma odstavili na stranu. Vidia len samých seba a žiadnych iných, ktorých by mali mať radi." A zhaslo i toto svetlo...V tom vošlo do miestnosti dieťa. Pozrelo sa na sviečky a povedalo: "Vy musíte predsa svietiť a nie byť zhasnuté!" A začalo plakať...V tom sa prihlásila k slovu i ŠTVRTÁ sviečka: "Neboj sa! Pokiaľ svietim ja, môžeme i ostatné sviečky znovu zapáliť. Volám sa NÁDEJ!" A dieťa od tejto sviečky rozsvietilo znovu aj ostatné sviečky. Plameň nádeje by nikdy nemal v našom živote zhasnúť a každý z nás by mal plamene: POKOJA, VIERY, LÁSKY a NÁDEJE neustále udržiavať...
Symfónia
Raz starký porozprával svojmu vnukovi o boji, ktorý prebieha vo vnútri ľudí. Povedal: "Synak, to bojujú dva vlky, ktoré žijú v každom z nás. Jeden sa volá Nešťastie. Je to strach, obava, hnev, žiarlivosť, smútok, sebaľútosť, odpor a menejcennosť. Ten druhý sa volá Šťastie. Je to radosť, láska, nádej, vyrovnanosť, láskavosť, veľkodušnosť, pravda a súcit."
Vnuk o tom chvíľu rozmýšľal a potom sa spýtal starkého: "Ktorý vlk zvíťazí?" Starký jednoducho odpovedal: "Ten, ktorého kŕmiš."
Zemiaky, vajíčka a káva
Jedného dňa sa dcéra sťažovala svojmu otcovi, že má mizerný život a nevie ako sa má so všetkými problémami vysporiadať. Sťažovala sa, že je už unavená sa stále s niekým hádať a bojovať. Ako náhle vyrieši jeden problém, druhý už je na ceste. Jej otec, ktorý pracoval ako šéf kuchár, jej navrhol, aby šla s ním ráno do práce. Dcéra nechápavo súhlasila a tak prišla ráno k otcovi. Otec naplnil tri veľké hrnce vodou a každý z nich dal variť. Keď voda v každom hrnci začala vrieť, do prvého hodil zemiaky, do druhého vajíčka a do posledného kávové zrná. Niekoľko minút ich nechal variť s tým, že počas varenia s dcérou neprehovoril ani slovo. Tá začínala byť nedočkavá a nervózne čakala, čo sa bude diať. Po 20 minútach otec vypol variče. Z prvého hrnca vytiahol zemiaky a umiestnil ich do misky. Z druhého hrnca vytiahol vajíčka, ktoré dal taktiež do misky. Z posledného hrnca nabral šálku kávy. V tom sa otočil na dcéru a spýtal sa jej: „Dcéra moja, čo vidíš?“ Ona mu na to odpovedala: „Zemiaky, vajíčka a kávu“.„Pozri sa bližšie a chyť si zemiaky.“ Povedal otec. Dcéra zobrala zemiaky do rúk a zistila, že boli mäkké. Potom jej otec navrhol, aby zobrala do rúk vajíčka a skúsila ich rozbiť. Tak aj urobila. Rozbila vajíčka, očistila ich od škrupiny a v ruke jej zostalo natvrdo uvarené vajíčko. Nakoniec jej otec navrhol, aby si odpila z kávy. Bohatá aróma a chuť kávy jej vyčarovala úsmev na tvári. Dcéra nechápala, čo jej tým chcel otec naznačiť a tak sa ho spýtala: „Otec, čo to má znamenať?“ V tom jej otec začal vysvetľovať: „Zemiaky, vajíčka aj kávové zrná čelili rovnakej nepriazni osudu – vriacej vode. A každé z nich reagovalo rozdielnym spôsobom. Zemiaky boli silné, tvrdé a nemilosrdné, ale vriaca voda ich premenila na mäkké a slabé. Vajíčko bolo veľmi krehké a jeho jemnučká vonkajšia škrupinka chránila jeho vnútro až dovtedy, dokiaľ sa nevystavilo nepriazne vriacej vody. Vriaca voda premenila jeho vnútro na tvrdé, silné a odolné.Kávové zrná boli výnimočné a jedinečné. Po tom ako boli vystavené nepriazni vriacej vody, zmenili vodu a vytvorili niečo úplne nové.Na to sa otec spýtal dcéry: „Ktoré si ty?“ Keď nepriazeň osudu klope na tvoje dvere, ako zareaguješ? Ako zemiaky, vajíčka či kávové zrná?“Dcéra moja, v živote sa dejú okolo nás rôzne veci. Prežívame zlé ale aj dobré udalosti no len na jednej veci skutočne záleží. Na tom, ako tieto udalosti zmenia naše myšlienky a naše vnútro. Či zmäkneme ako zemiak, či nás posilnia ako vajíčko, alebo či my zmeníme ich a vytvoríme z nich niečo nové.
ZÁBAVNÝ PRÍBEH
Boli sme oblečení a pripravení odísť na Silvestrovskú oslavu. Rozsvietili sme nočné svetlo, zapli telefónny záznamník, zakryli klietku s andulkou a vyhnali mačku na dvor. Zavolali sme do taxislužby a objednali taxík.Taxík prišiel a my sme vyšli z domu prednými dverami.Keď sme vychádzali, mačka, ktorú sme vyhnali na dvor, prekĺzla pod našimi nohami späť do domu. Nechceli sme, aby ostala vnútri domu, lebo vždy keď je tam sama,snaží sa zožrať andulku. Manželka si šla sadnúť do taxíka, a ja som vbehol do domu, aby som vyhnal mačku z domu na dvor. Mačka mi ale vybehla na poschodie a ja som musel bežal za ňou. Manželka, ktorá zatiaľ čakala v taxíku nechcela, aby taxikár vedel, že dom bude celú noc prázdny. Povedala preto taxikárovi, že sa hneď vrátim, že som len šiel dať dobrú noc jej mame (mojej svokre). Po pár minútach som si sadol do taxíka vedľa manželky. "Prepáčte, že mi to trvalo tak dlho", povedal som keď sme sa rozbiehali. Tá sprostá piča sa schovávala pod posteľou. Musel som ju pichať do riti s vešiakom, aby odtiaľ vyliezla! Snažila sa mi utiecť, tak som ju schmatol pod krkom. Potom som ju ešte musel zabaliť do deky, aby ma tá sviňa nepoškriabala. Ale - podarilo sa! Odtiahol som ju po schodoch dole a vyjebal naspäť na dvor! Dúfam, že sa zasa nevyserie do zeleninového záhonu!" Ticho v taxíku bolo ohlušujúce
Obchodný dom
Otvorili nový obchodný dom, ktorý predáva nových manželov. Ženy tam môžu ísť a vybrať si manžela, ktorý im vyhovuje.
Pravidlá sú jednoduché:
- Každá žena môže do obchodu vstúpiť len raz a má len jednu voľbu manžela
- Obchod má šesť poschodí a s každým ďalším poschodím sa zvyšuje hodnota tovaru
- Zákazníčky si môžu na danom poschodí buď vybrať manžela, alebo ísť o poschodie vyššie
- Vracať sa na nižšie poschodia nie je možné, je možné iba odísť
Zákazníčka vstúpila do obchodu na prvé poschodie, kde bolo napísané
- Títo muži majú zamestnanie.
Páči sa jej to ale ide na druhé poschodie kde je napísane
- Títo muži majú zamestnanie a majú radi deti.
To sa jej rovnako páči, ale rozhodne sa ísť ešte vyššie, kde je napísané
- Títo muži majú zamestnanie a majú radi deti a sú pekní.
Je nadšená, ale rozhodne sa skúsiť ísť ďalej
- Títo muži majú zamestnanie a majú radi deti, sú pekní a pomáhajú pri domácich prácach.
Žena si pomyslí, že je to úžasné ale nedá jej a ide o poschodie vyššie -
- Títo muži majú zamestnanie a majú radi deti, sú pekní, pomáhajú pri domácich prácach a sú romantickí
Žena je vo veľkom pokušení si vybrať a hovorí si čo by si ešte mohla priať, ale napriek tomu jej to nedá a ide na posledné poschodie
- Ste 43 113 341 návštevníčkou tohto poschodia. Tu už žiadni muži nie sú. Toto poschodie existuje iba ako dôkaz, že vyhovieť žene nie je možné. Ďakujeme za návštevu nášho obchodného domu.
> · Americká námorná loď
>
> Toto je kópia skutočnej rádiovej konverzácie medzi americkou
> námornou loďou a Kanaďanmi - neďaleko pobrežia Newfoundlandu.
>
> Kanaďania: Prosím, odkloňte váš kurz o 15 stupňov smerom na juh, aby ste sa vyhli kolízii.
> Američania: Doporučujem, aby ste vy odklonili váš kurz o 15 stupňov na sever, aby ste predišli kolízii.
> Kanaďania: Zamietnuté. Vy musíte odkloniť kurz o 15 stupňov na juh, aby ste predišli kolízii.
> Američania: Tu je kapitán americkej námornej lodi. Znovu opakujem - odkloňte váš kurz.
> Kanaďania: Zamietnuté. Opakujem - VY MUSÍTE odkloniť kurz.
> Američania:
> Tu je letecký transportér USS Lincoln - Atlantická námorná flotila
> Spojených Štátov. Sme doprevádzaný tromi torpédoborcami, tromi krížnikmi
> s plnou leteckou podporou. Trvám na tom, aby ste VY zmenili kurz o 15
> stupňov severne - opakujem, 15 stupňov na sever alebo počítajte s
> opatreniami, ktoré zaistia bezpečnosť našej skupiny.
> Kanaďania: My sme maják. Čakám vašu odpoveď.
Hviezdice
,,Na brehu mora stálo malé dievčatko a zbieralo vyplavené umierajúce hviezdice a hádzalo ich späť do mora. Išiel okolo starší muž a pýtal sa, prečo to robí, veď sú ich tisíce a zachráni len nepatrné percento. Aký to má význam? A dievčatko zdvihlo jednu z nich, hodilo ju do mora a povedalo - Pre túto jednu nekonečný,,
Aby bolo jasné - ja som nič podobné nevymyslel, ale veľmi sa mi tieto príbehy páčili, tak som ich sem vložil
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
19. 10.októbra 2019 23:24
Radšej miesto týchto hlúpych pičovín napíš niečo vlastné
Napíš svoj komentár