dívam sa na hladinu mŕtveho ramena rieky. odráža sa v nej skutočnosť. tmavé obrysy a ešte tmavšie detaily pobrežného porastu. vietor rozkmitáva hladinu a s ľahkosťou sa po nej šíria vibrácie. akoby sa ten vodný obraz mal prisúvať bližšie, intímnejšie ku mne... tečie do mňa, k mojim nohám. pohlcuje ma svojím ležérnym sklzom.
v mžiku sa nad hladinu vynorí rybacia hlava, mrskne sebou a zasa mizne v korune stromu - a ževraj ryby sú vodné živočíchy... tento zázrak prírody predsa popiera všeobecnú historickú skúsenosť ľudstva!
ľudia sa mýlia, keď si myslia, že krása je len to, čo vidíme nad hladinou. keby sme sa pokorili, a len na kúsok sklonili hlavu pohľadom na hladinu...

a čo sa potom dá vidieť pod hladinou?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár