"jeden cukor na paličke, poprosím",
ozvalo sa mi spoza chrbta. zarazila som sa. to čo za týpka?
chcela som ho hneď vidieť, no jednak sa nemôžem otočiť! akoby som zmrzla...
cítim na šiji jeho pohľad. pichá ma ako ihlica čo s ňou blcha pri vedľajšom stole štrikuje palčáky.
"ja si dám tamten smotanový bozk, dvakrát, ďakujem" vybehlo zo mňa smelo a nečakane a ten s ihlicou v ruke skamenel v momente, keď som naň vytiahla svoj háčkovací háčik. chvíľu sme tak nerozhodne šermovali, potom som ho zasiahla asi na príliš intímnom mieste, položil si cukor na paličke na jazyk a s pôžitkom zavrel oči.
chlapi nevedia prehrávať, svoje neúspech si kompenzujú vždy nejakými slasťami. pche! hrdinovia...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár