Akurát som sa zamýšľala nad tým, prečo sa básnici a spisovatelia uberajú niekam preč z tohto sveta. Teda, nie fyzicky ale psychicky. Pred čím utekajú? Čoho sa boja? A prišla som na to. Chcú sa utiahnuť preč zo sveta plného strachu, faloše a hlavne bolesti. Vo svojich, či už dokonalých alebo prekliatych svetoch hľadajú. Hľadajú miesto, kam by zapadli. Lenže prečo to robia? Prečo nečelia bolesti a smútku? Je len jedna odpoveď. Každý kto začne písať to pre niečo robí. Prežil si nástrahy denodenneho života a potreboval to dať zo seba von. Schytil papier a začal písať . Tvoje postavy ti nepovedia, nie nepomožem ti. Chápu ťa lebo si ich vytvoril. Žijú si vlastný život a Ďakujú ti za to že si im ho daroval .

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
qirqi  20. 4. 2011 10:53
ale mnohí básnici sa vôbec nikde neuberajú
2 
fotka
malakikus  20. 4. 2011 14:39
ále.. a ked píšeš si tu uplne pritomní ? myslim aj telom aj duchom ?
Napíš svoj komentár