V tajnom srdca svojho kútku trhám, ničím nezábudku. Trhám, trhám, myslím časte, že už viacej nenarastie. Ničím kvietok, sadím trnie nezabudka len nehynie- nevadí jej trnie, chrastie, ona pučí, kvitne, rastie. Srdce moje, ty si vina, že ten kvietok, vždy počína- ty si hlúpe, nevieš ani, že už mŕtvo, pusto v stráni. Hrdlička z nej vyplašená vetrík na nej nezastená- dávno javor vyrúbali, kupčík z neho uhlie páli, Blog 0 0 0 0 0 Komentuj