My Lord V

Ráno tam stál Ardian.
Na bedni so slučkou okolo krku, pripravený na smrť.
No on aj Eaton vedeli, že dnes sa nechystá umrieť.
Na poprave ešte nebol kat, Ardian tam stál na hanbu ľudu, vystavený v ostrom slnečnom svetle, vďaka ktorému sa jeho telo nádherne trblietalo.
Eaton stál v prvom rade, za ním kráľ a kráľovna a všetci ľudia z mestečka. Bolo mu Ardiana ľúto, no jediné čo mohol spraviť mu povedal.

Teraz mu pokynul hlavou.
-Uleť.- povedal aby ho nikto nepočul.
Ardian sa bez jediného pohybu zdvihol z bedne a bol vo vzduchu.
V meste sa spustil rozruch. Očividne ešte nemali dočinenia s upírom. Nevedeli, čo môže spraviť.

Ardian bol už v oblohe. Mieril do dohodnutej jaskyne.


Večer sa Eaton vytratil z hradu a kráčal po poľnej cestičke.
Kto by ho hľadal? Rodičia, ktorých videl pár krát v živote? Slúžka, ktorá už dávno spí?
Nikto. Vie to. Jediný kto by si všimol že tam vlastne nie je, je Ardian.
Tešil sa že ho uvidí.
Kráčal už tak dlho.. boleli ho nohy, no nevzdával sa.

Vošiel do jaskyne a sadol si. Nepovedal ani slovo. Schúlil sa do klbka, lebo po chvíli sa mu začala triasť každá kosť v tele.
-Zapálim oheň pane?- spýtal sa Ardian.
-Áno, prosím.- odpovedal drkotajúc zubami Eaton.

Sklonil sa ku vatre a pošúchal o seba prvé 2 kamene ktoré videl. Nerobilo mu veľké problémy založiť oheň. No Eatonovi bolo stále zima.

Ardian si k nemu sadol.
-Počuj Ardian.. dneska som celý deň rozmýšľal.. vlastne už včera.. keď som k tebe išiel, v noci keď som mal spať a tak..-
Ardian nechápal nad čím jeho pán tak rozmýšľal.
-Ardian.. preto som tu teraz s tebou.-
-Nerozumiem, pane.-
-Vieš, že už nikdy sa k nám do hradu nemôžeš vrátiť, však Ardian?-
Prikývol.
-Si jediný na kom mi záleží. A potrebujem ťa v hrade Ardian..-
-Ale to nejde pane..-
-Ja viem, ja viem. A preto som sa rozhodol že.. zabijem svojich rodičov.-
Ardian zostal v šoku.
-Nebudem po tebe chcieť žiadnu pomoc Ardian, len sa rozhodni, či si s nimi a ja ťa tu nechám svojmu osudu, alebo si so mnou..-
-Som s vami pane. Išiel by som za vami aj do pekla.. A cením si čo pre mňa robíte. Naozaj.-
-To je v poriadku Ardian. Nikdy som ich nemal rád. A tú nevestu si nanútiť nenechám.-
-Pane.. ja viem že by som vám to nemal hovoriť ale..-
-Hovor. A bez okľúk.- prerušil ho Eaton.
-Nikdy ste neboli ich dieťa. Zachránil som vás z dediny keď vám umreli rodičia.. genetikou ste boli ideálnym kandidátom na princa pane.. mali ste niečo cez jeden rok, predpokladám že si nič nepamätáte.-
Chvíľu to rozdýchaval.
-Ďakujem Ardian, teraz mi už vôbec nič nebráni zabiť ich, keď ani nie som ich dieťa.- povedal a už sa mu veľmi triasli zuby.
-Pane.. keď vám je zima, dám vám moje oblečenie..-
-Nie Ardian! Nechcem aby si zmrzol miesto mňa ty!- nachvíľu sa odmlčal. -Je cesta ako nás predsa zahriať oboch..- povedal Eaton.

Pritúlil sa k Ardianovi a zaspal v jeho náručí.

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu