My Lord XV

Tuto na tejto upútavke bol Eaton ešte taký maličký.. škoda že nemám inú.

Eaton ležal na posteli a Christian sa mu hral s vlasmi.
Bol už večer a obaja boli hladní.
-Mám zimomriavky keď mi prechádza prstami po pokožke.. nikdy som sa takto necítil k niekomu inému ako k Ardianovi.. možno ho mám naozaj rád.. lebo sa ho chcem dotýkať, chcem ho pobozkať..-
Zrazu kráľ prestal.
-Mali by sme sa ísť navečerať, čo ty na to?-
Eaton sa postavil a nasledoval ho.


-Ako ti to chutí?-
-Je to výborné.-
Eaton sa nemohol prestať obzerať po miestnosti.
-Tie horiace sviečky rôznych farieb sú nádherné. A ten krb tomu všetkému ešte len pridáva na romantickej atmosfére. Snaží sa, naozaj sa snaží..-
-Je to tu krásne.-
-Táto miestnosť bola vyzdobená pre teba.-
-Naozaj je zvláštny. Žiadny tyran, ktorý by ma nútil k sexu kedykoľvek sa mu zachce. Vlastne sme to ešte ani nerobili. A priťahuje ma, tak veľmi.-
Postavili sa od stolu.


Christian ho zrazu objal.
-Pôjdem už spať. Dobrú noc.-
-Ešte aj tak skvele voní..-
-Dobrú.- riekol Eaton.


-A zrazu sa jeho ruka ocitla na mne, na mojej brade.. Jeho hypnotizujúci pohľad ma ťahal k sebe.
Stále ma držal za bradu, pričom palcom pohladil moje pery a približoval sa.
Chcem som to, chcel som aby sa priblížil.
Zatvoril som oči a poodchýlil pery. Spolupracoval som najlepšie ako to išlo. Chcem som to cítiť, jeho pery, jeho jazyk. Spojené s mojími. Nechal som sa ním unášať.-


-Jemne ma prehol.. cítil som že sa ešte nič nedeje, tak som pootvoril oči. Jeho pohľad do tých mojich.. zabíjalo ma to. Chcem som ho pobozkať, teraz a hneď! Týchto pár sekúnd ubiehalo tak pomaly. Akoby som si to mal užiť. Neuhýbal som jeho pohľadu, sledoval som ďalej jeho lesklé oči. Až keď on tie svoje zavrel, spravil som to aj ja. Zase som sa nechal unášať.
Jazykom mi vnikol medzi pery a začal sa biť s tým mojim vnútri mojich úst. Pritom ma tak jemne kúsal.. do pier, do jazyka.. nebolelo to, bolo to úžasné. Celý je úžasný.
Nechcel som prestať. Ale raz to skončiť muselo. Náš bozk prerušil po minúte nedostatok kyslíka.-


-Pozeral na mňa.. veselo.. musel som byť červený ako paprika. Ale nevadilo mi to. Páčilo sa mi to a nebudem to skrývať.-
-Nechám ťa ísť do izby aj bez stráží, verím ti.-
Bezslova odišiel do jeho izby. Už len ťažko zadržiaval slzy, no pred ním ich pustiť nemohol.


-Môže byť úžasný.. môže byť perfektný, geniálny.. Ardiana mi nikdy nič nenahradí.. navždy ho budem milovať, lebo viac sa to nedá.. jednoducho toto je láska do smrti. A preto som musel odísť.. lebo jeden z nás musel..

Možno pri kráľovi raz zabudnem na trápenie.. ale nikdy.. nikdy nebude ako Ardian.-


-Ardian, je to už 48 hodín čo chýba Eaton. Nájdi ho.-
-Ale madam, ja nemám ani tušenie kde môže byť..-
-Je to rozkaz Ardian! Budeš ho hľadať pokiaľ neumrieš, rozumieš?-
-.. Áno madam.-
-V poriadku. Choď.-


-Nemôžem dopustiť aby si bol bez ocka Eaton.. si taký krásny.. všetko máš po ňom.. aj zúbky máš po ňom.. nebyť teba, ani sa nikdy nedozviem že je upír..

Je preč len chvíľu, ale bojím sa o neho. Mám zlý pocit. Mám strach. Kde si Eaton..-

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu