Prázdniny pomaly utekajú. A každým dňom sa vzďaľujú moje nereálne sny a predstavy.
To som ja. Vždy si niečo vysnívam, lebo žijem v tom hlúpom vlastnom svete kde svetlo nikdy nezhasína. Vždy tam horí nejaký plamienok nádeje a ja za ním slepo idem. A on sa mi pomaly vzďaľuje. Vždy ako hlupák naivne verím svojim predstavám. Asi som ešte nebola dosť prefackaná na to, aby som si konečne uvedomila, že život nie je vždy happyend.
A ja to pritom viem. Viem, že šťastné konce sú zriedkavejšie ako tie neutrálne, smutné, dokonca aj tragické. Svet je rozmanitý. Rovnako šťastie. Niekto ho mal nadelené veľa a niekto žiadne. A že spravidla tí ľudia čo ho majú málo sa vedia tešiť z každej maličkosti a ľudia čo majú šťastie stále si nič nevážia.
Už je vyše polka prázdnin preč. A moje sny pomaly strácajú ten nádherný, dúhový nádych ktoré mali na konci školského roka. Nič nie je tak ako má byť. Nič. Spadla som na dno oceána a nemám vzduch..
Prečo som taká? Taká naivná? Prečo mám ten svoj hlúpy svet ktorý ma odnáša z reality častejšie než sa patrí? Potom je ten dopad tvrdý, keď si človek myslí, že celý čas má padák a potom sa rozpľasne na zemi. Z vesmíru ho ani nevidno. Len ďalší do počtu.
A prečo sa hneď depkujem? Veď ešte ubehla len polka. Ešte toho toľko môžem stihnúť..
Ale keď mne stále niečo hovorí, že ja som to už prešvihla..
A ja počítam dni. Aj keď by som nemala, lebo viem že mi to len ubližuje.. každý deň počítam.
nie je pravda, že niekto má nadelené viac šťastia a iný menej. Len je to v záujme zachovania rovnováhy na zemi rozdelené tak, že šťastie si sadne na rôznych ľudí v rôzny čas.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Inak.. už si takmer zázrak Birdzu Gratulujem