Odvtedy sme si denno denne pisali.Vzdy som sa cely den v skole,uz od rana tesila domov.Nato,ze ked zapnem comp najdem tam rp od neho.Vzdy ked prisiel,pisali sme si az do nneskoreho vecera.Miestnost SamNaValentina a neskor aj Usmev_Zblizuje sa stali nasim spolocnym utociskom kde sme travili takmer vsetok cas...
No v skole som sa mu hanbila ozvat ako prva,tak som cakala kym on spravi ten prvy krok.Je pravda,ze si pisal s mnohymi mojimi kamaratkami.S mojou naj kamoskou a spoluziackou v jednom tiez.No napriek tomu,ze od Valentina uz ubehlo par tyzdnov,stale nas nespoznal.Ako sme sa smialy,ked sme presli okolo a on iba tak pozeral...poznam/nepoznam? Az raz cez prestavku to konecne vyslo.Stali sme na chodbe pri nastenke a on aj s kamaratom sa vracali zo skolskeho bufetu.Myslela som si,ze si nas zas nevsimne-teda nespozna nas.No on prave naopak zabocil rovno k nam.Nikdy nezabudnem na jeho prvu vetu nazivo."Date si chrumky?" vtedy som z toho nemohla.Cela som ocervenela,cely cas som pozerala do zeme a nechala som hovorit kamosku.Tak sme sa vtedy prvykrat zoznamili s jeho kamosom.No hned nato zazvonilo a ja som bola stastna,ze mozem vypadnut do triedy.Tak som sa hanbila...
Samozrejme,ze vecer sme si pisali znova.Chvalil sa tym,ze sme sa uz konecne rozpravali aj nazivo.Velmi sa tomu tesil.Viete,nieco take ako ked malemu dietatu podarujete novu hracku....V tom okamihu som si uvedomila jednu vec- som ZAMILOVANA !! Eh do kelu ale ako...??
Co sa odvtedy dialo mi pripadalo priam neuveritelne.Vsetko mi islo ako po masle.Dokonca aj na nom bolo vidiez,ze je stastny Jeho hlasky tipu "posielam ti boztek na tvoj zlaty nostek" alebo "ale s tebou byt,bozkavat ta a drzat v naruci by bolo este krajsie" na tie nikdy nezabudnem.Zivot pre mna nabral novy-romanticky smer Cim dalej tym viac som bola zamilovana a bola som ochotna urobit prenho cokolvek...Ked asi po takych dvoch tyzdnoch mi pisal ze ci by sa ma mohol nieco opytat.Moja odpoved bola "jasne,pytaj sa cokolvek"..Mam ta rad a vies,chcel by som s tebou robkat take pekne a cel by som vediet ci aj ty"...tak nato som vobec nevedela,co mam povedat.Tak som len reagovala slovami "porozpravame sa o tom z oci do oci".To mu muselo stacit.V tych dnoch som ohladom toho mala velku dilemu..Vobec som nevedela,ze co spravit....
Tak toto je dalsia cast mojho pribehu.Co bolo dalej necham tajomstvom zatial do dalsej casti
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
martinka1112
15. 8.augusta 2008 20:05
No dobre sa to číta, ešte popracovať na diakritike,...a bude to úplne úžasné ja chcem vedieť čo bolo ďalej!
Napíš svoj komentár