...Vtedy,v tom case som vobec nevedela,ze co mam robit.Bola som tak nahnevana na nich.Dokonca som ich vymazala na isty cas aj z priatelov..aj jeho.Lenze on velmi dobre vedel,ze ja sa nanho nemozem dlho hnevat a ani sa neviem.Vzdy som mu ako blba vsetko odpustala a nezamyslala sa nad tym ci to bude alebo nebude mat dosledky.Proste nemalo vyznam sa s nim hadat,lebo by som tym aj tak nic nedosiahla.Vlastne,kym si dobre spominam dovtedy sme sa nehadali nikdy.Ani jediny raz...
Na druhy den som bola v skole uplne v koncoch s nervami.Nevedela som co so sebou,vobec som sa nesustredila na nic.Stale som musela mysliet na to vsetko.Moja kamoska uz nato nemohla pozerat.Tak uplne z nicoho nic zacala pred nimi,po chodbe vykrikovat ci uz natocil to porno a ci jej da pozret atd...Ja som vtedy zostala s otvorenymi ustami.Mali ste vidiet,on normalne zbabelo vzal nohy na plecia a uz ho nebolo Moja kamoska bola fakt blazon,ale fakt som nieco take od nej necakala.Velmi som jej vdacna zato,lebo ja by som sa zrejme neodhodlala na nieco take.
Odvtedy som vobec nevedela,kde mi hlava stoji.Snazila som sa vsemocne pozbierat aspon zvysky toho,co bolo niekedy.Dokonca som niekolkokrat moju valent.znamost volala vonku.Nikdy nesiel.Uz som bola totalne v koncoch.Tak som si povedala,ze ked uz nic ine ako kamosom nam bude lepsie...
A tak som to aj vzala.celkom fajn to slo,konecne boli veci v normale.Napriek tomu,ze som to takto neplanovala,neutovala som to.Ze to tak je.No stalo sa vela zaujimavych situacii v tom case.Vtedy som isla s kamoskou z obeda.Celou cestou az na zastavku sli pred nami.Uz sme boli takmer celkom pri nej ked nam prisiel bus.Samozrejme,ze sme ho chceli stihnut,tak sme bezali.Nakoniec sme ho ozaj stihli.Ked sme nastupili,on a jeho banda (grupac sme ich volali prave prechadzali cez zastavku.Na chvilu spomalil,pozeral kym sme nenastupili,kde sme si sadli,ocami nas sledoval az kym bus neodisiel.Potom siel rychlo za ostatnymi.Moja kamoska toho bola uplne prec co sa stalo.Ja som si to teda ani velmi nevsimla a hned potom ako mi to povedala,som to zahodila za hlavu.No ked nad tym teraz tak rozmyslam,bolo to trosku cudne nemyslite??
Ako cas plynul,prisiel jun a s nim aj koniec roka.Popravde som sa celkom tesila na dva mesiace kludu a pokoja od toho vsetkeho.mala som v plane co najviac relaxovat a uzivat si zivot bez skoly a hlavne bez nich.No ties mi behala po rozume myslienka,ci aj cez prazdniny,tie dva mesiace,vydrzia nase kontakty...tak ubehla aj polka juna.Nas triedny vylet do spanielska sa nezadrzatelne blizil.Vsetci sme sa nan uz velmi tesili.O pol mesiaca dlhsie prazdniny! Dokonca v Spanielsku!Myslim,ze sme vtedy zavideli sami sebe.Za nami uz boli vsetky testy..a pred nami uz len more,slnko,plaz a prazdniny.No kto mohol tusit,ze sa to vsetko tak skomplikuje ked...
Pokracovanie v dalssej casti uz VIII.cast mojho pribehu...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
anjelik4195
19. 8.augusta 2008 13:26
waaw dalej
Napíš svoj komentár