Dnes v noci to bolo však skutočnejšie ako kedykoľvek pred tým. Prežili sme krásny deň, spolu, hoci bol poznačený rozchodom. Deň ako nikdy pred tým. Rozprávali sme sa, bozkávali a nakoniec takmer milovali.
Ja som bola ja a ty si bol ty. Nezáležalo nám na ničom inom len na nás dvoch, i keď sme už neboli „spolu“.
Boli sme spolu s našimi priateľmi v kine, samozrejme všetko boli moji priatelia, pretože tvojich nepoznám, ale ty si si ich obľúbil.
Všetko bolo také krásne, každý nám „fandil“. A čo mi? Zas sme boli do seba nekonečne zamilovaný, tešili sme sa z prítomnosti toho druhého. Neskôr sme však prišli na to, že rozchod bol hlúposť, že keď sa dvaja skutočné ľúbia, zvládnu všetko. Pravé tomuto som včera, keď sa to stalo, neverila. Nevedela som, že budem sama so sebou trpieť, že ma to bude trápiť, tak ako prvý kráť, aj keď to už bolo pár rokov dozadu.
V myšlienkach sa znova vraciam do sna. Do časti, keď sme ležali v tvojej posteli. Ako si ma bozkával. Najprv na pery, potom si prešiel na krk. Neskôr na chrbát, pred tým sme sa však zvliekli zo zavadzajúcich tričiek a neskôr aj nohavíc.
Potom sa však niečo stalo, jediná vec ktorá v sne nesedela, bola, že ty si býval v Košútoch, nie ja. Keď si o chvíľu polozil telefón, presne si pamätám čo si mne, nahej ležiacej na posteli povedal. Ty si si už stihol obliecť rifle a z úst ti vyšlo : „mama je v jednote v Košútoch jedna, myslíš, že niečo stihneme? Obleč sa, pôjdeme.“ Potom si pozbieral moje vlasy z tvojej postele. To bola prvá rana, ktorú som v ten deň zažila. Myslela som si, že sa stane viac a nám bude krásne.
Ale bolo dobre. Prišla tvoja rodina a ja som ich spoznala. Predstavil si ma ako tu tvoju Majku, o ktorej si im tak často rozprával, a ktorú tak ľúbiš. Všetci sme spolu niekam odišli. Mala som ich rada, no v ich očiach som videla niečo ako nedôveru, no snažili sa tváriť milo. Vedela som, že sa s nimi o nás zhováraš, nevedela som však o čom.
Dúfala som, že si ma aj oni obľúbia tak ako som si ich ja pred chvíľkou. V zapätí sme sa ocitli v kine s priateľmi, ktorých som už spomínala. Jediným, kto bol v skutočnosti tvojim priateľom, bola tvoja sestre.
Sen bol krásny, škoda však, že všetko sa skončilo, a toto už môže byt naozaj len sen. Nás dvoch už asi ťažko niečo zachráni. Nechcem aby si si myslel, že to je tvoja chyba. To, že si nemal čas možno áno, ale v čaše keď si ty so mnou nebol, keď si sa mi dlho neozýval som rozmýšľala, a dospela som k záveru, že takto to bude lepšie. Stále ta ľúbim a to moc, no nie už tak ako na začiatku.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
ronny
14. 8.augusta 2007 21:13
pekný ale velmi smutný blog
Napíš svoj komentár