Budím sa vďaka snu o príšernej vojne, na svete.
Budím sa pri pesničke ružovej slečny venovanej drahému prezidentovi.
Nemôžem spať. Často zvyknem rozmýšľať, pre koho sú dobé vojny a s čím ľudstvu pomáhajú. Už len pri pomyslení na tému vojna a časť keď sa hovorí o nevinných ľuďoch, ktorý prichádzajú pre ľudskú hlúposť niektorých dospelých a vysoko postavených hláv, je mi zle.
Predstavujem si koľko matiek, pri takejto hlúposti zvanej “vojna“, prišlo o svoje deti, ktoré nosili pod srdcom niekoľko mesiacov, prežili s nimi najťažšie, ale aj tie najkrajšie chvíle svojho života.
Predstavujem si koľko takýchto anjelikov žije na svete vďaka chorým ľuďom posadnutých konfliktami, bez vlastných rodičov, ktorých si možno len matne pamätajú, ktorých už nikdy viac neuvidia.
Predstavujem si matky, ktoré majú svojich synov vo vojne v krajinách mŕtvych a nenávisti.
Koľko týchto synov sa nestihne rozlúčiť so svojou rodinou? Pobozkať svoju manželku, deti, posledný krát objať priateľov a známych. Koľko matiek nestihne dať svojmu synovi poslednú pusu a posledný raz povedať zbohom?
Prečo musíme toto všetko trpieť? Vari sa nedajú konflikty a nezhody riešiť aj iným spôsobom, ako je násilie, zabíjanie nevinných, ničenie všetkého v okolí?
Sme až natoľko nevyspeli, aby sme sa proti vojne postavili? Vari niet v nás toľko odvahy? Vnímame všetko to násilie? Stíhame sledovať to, čo sa deje vo svete? Vieme si ešte predstaviť bezstarostný život? Život bezo dni prežitých v strachu z vojny, pobúrenia a násilia?
Svet je všetkých nás, nepatri len niekomu. Nie je niekoho väčšmi ako druhého. Postavme sa proti násiliu, protestujme voči vojnám. Starajme sa o lepšiu budúcnosť, veď čo si nezariadime, predsa nemáme.
Stop všetkým vojnám, svet predsa potrebuje aj lásku a nehu. Potrebujeme tu mať bezpečie a miesto, kde môžme isť bez obavy.
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Dobre si to vystihla, skvelo napisane Fakt obdiv, ze sa take mlade dievca nad tymto pozastavuje..
Napíš svoj komentár
OBDIVUJEM