"Hi" povie milo. Avšak jeho oči ako keby plakali(nie doslovne)
"Hi" odpoviem a tiež sa pokúsim usmiať.
"Where are you going?" opýt sa.
"Go to the shop"
"Can I go with you?" (Možem ísť s tebou?)
"Yes" usmejem sa.
Celú cestu sa smejeme. Len tak bez príčiny. Som tak rada že ho vidím. Tie vlasy,tie oči,tá tvár...tak mi chýbal. Zrazu len cítim vo svojej ruke niečo teplé. Drží ma....ZA RUKU?! Trhnem sa.
"What?" opýta sa.
"Nothing." a doširoka sa usmejem.
Martina Rusnáková a Ben O´neill sa drži za ruky! Toto je ten najkrajší sen aký som kedy mala. Nechcem sa zobudiť. Nechcem.
V obchode bol Ben velmi zlatý. Pomáhal mi. A stále sa smial. Do rici! Aspoň keby nemal taký pekný úsmev! Zase ma chytil z ruku. Pri pokladni. Predavačka sa na nás podozrivo usmiala.
Zamierili sme smerom k jazeru. Teraz na konci marca je tam velmi pekne. V jednej ruke Vifonka a v druhej Benova ruka. Som štastná ako nikdy pred tým.
"What?" opýtam sa.
"Nothing just you´re beatiful" a pobozká ma.
Ja BOZKÁVAM sa s Benom! Je to ako v sne. Vlastne aj je. Je to krásny sen. Jeden z najkrajších čo som kedy mala. Nechám sa tým unášat. Neskor sú už jeho bozky vášnivejšie. Toto už nevydržím a začnem mu ich oplácat. S nikým som sa takto nebozkávala ešte. J to krásny pocit. Ten pocit,že som naňho celý rok čumela a predstavovala som si aké by to bolo je teraz skutočnosť.
"Well...Thank you"
"What?" nechápem.
"Thank you for this moment" a zase ma pobozká.
Nechám sa unášať.
Hodinu ktorú som strávila s Benom bola tá najkrajšia akú som kedy mala. Rozlúčili sme sa ko inak bozkom. Zbožnujem tie jeho čokoládové pery. Ked som prišla domov ešte stále som sa triasla.
Z Roňinej izby sa ozývajú divné zvuky. Viem si predstaviť čo asi robí. Zavolám Lucke či by som u nej nemohla dnes prespať.
"Jasné vybavím to s mamou príd za desať minút!" povie a zloží.
Kedže býva cez ulica nemám to tak daleko. Zbalím si veci,rýchlo naškrábem sestre na papier kde som a idem.
U Lucky mi je skvele. Po celom dome je cítiť vonu. Cítim voňu vanilkových rožkov. Také robila moja mama. Boli moje oblúbené.
"Ahoj Maťka" pozdraví ma teta Ševelová.
"Dobrý teta" poviem milo.
"Lucka sa išla osprchovať takže ak chceš možeš mi pomocť"
"Dobre"
Oblečiem si zásteru a postavím sa za linku. Pomaly miešam krém ked v tom teta Ševelová začne zlomeným hlasom.
"Viem..viem že je to čerstvé ale..cítiš sa už lepšie Maťi?"
Viem o čom hovorí. Naštastie už som sa naučila ako tú hrču aspoň mierne potlačiť.
"Áno" a pokúsim sa o niečo čo má vyzerať ko úsmev. Avšak oči sa mi začnú nplnať slzami.
"Vieš tvoja mama bola skvelá osoba. Ku kždému sa snažil byť milá. A najviac mala rada teba. Teba a Romanku. Boli ste jej a ockové všetko."
Ako to dokončila neudržala som slzy a tie sa mi začli kotúlať do misky s krémom. Snažila som sa to niako skryť ale nedalo sa. Už som len cítila ako ma ktosi privíja k sebe. Som v tetinom náručí. Takto ma naposledy objímala mama. Privieniem sa ešte tuhšie. Cítim stále voňu rožkov a jemnú voňu prášku. Smrknem. Teta ma odsunie usmeje sa.
"Myslím si že tie rožteky budú trošku slané"
"Hej" zasmejem s od srdca.
"Recept mám od tvojej maminy" povie.
Zase mi je tažko. Avšk nepúšt ma. Stále ma drží za ruku. Ako keby mi chcela naznačit že mám byť silná. Prestanem. Už mi to akosi nejde. Ako keby sa mi všetky slzy minuli. Zasmejem sa. Zase. Potom už len počujem kroky. Je to Lucy.
"Mami! Maťa nieje otrok!" povie.
"Prepáč zlatko" odpovie s úsmevom a pozrie na mňa.
Neviem komu to adresovala či mne alebo Lucke ale je mi ovela lepšie. S Luckou sa ešte dve hodinky bláznime. Dohodli sme sa že zajtra zájdeme hned ráno na nákupy. Je sobota treba to využit. Zaspíme vedla seba. Naozaj mám skvelú priatelku...
Prepačte za čakanie Ďakujem mylovii258 za preklad
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
pupinkavec
26. 10.októbra 2011 16:57
nejako ti blbne "a" na klávesnici ??? ináč skvelé
3
I´m going to the shop... (som strašná sviňa ) Ale preklad sa zlepšil ešte kúsok, a bude to dokonalá blogová séria
Napíš svoj komentár