Po krásnom víkende zase škola. Stále nemožem uveriť tomu čo sa stalo v piatok s Benom. On a JA? Nemožné. Avšak v kútiku duše si hovorím že sa to asi mala stať. Nie nieje to ako v tých romantických filmoch ale proste myslela som si vždy že by sme si k sebe našli cestu.
Možno. Niekedy.Raz.

Celú cestu do školy husto prší. Kedže sestra nemá auto musím isť desať minút pešo v tomto lejaku. Do školy prídem uplne,totálne premočená,dáždnik vyvrátený a vlasy mokré až až. Vidím Karinu ako sa zo svojimi pipkami vzadu smeje a uškrna sa. Zdvihnem hlavu a idem do triedy. Teším sa na Bena. Teda neviem ako sa bude po tom piatku správať ale..

V triede sú už všetci.Šak ako inak ked majú niekoho kto ich odvezie. Ben je na svojom mieste a hlavu má sklonenú. Tie krásne kučery mu dopadajú až po koreň nosa.

"Hi" pozdravím ho veselo.

Zdvihne hlavu pozrie sa na mňa a nepatrne kývne hlavou. Čo to malo znamenať? Nechápem. Hodnú chvílu tam stojím ako prikovaná. Preberiemm sa až ked pocítim ako do mňa Majo drgol.

"Sorry Maťa. Si v pohode?" opýta sa.
"Hej" a silene sa usmejem.

Pomaly postupim k svojej lavici. Mia sa ma pýta čo mi je,načo odpovedám velmi jednoducho. Nič. Dalej sa už radšej nič nepýta. Chápe ma.
Celý deň ako keby ma Ben ignoroval. Ani na mňa nepozrie. Vobec. Ja neviem čo si mám o tom celom myslieť. Akože v piatok ma bozkáva a už v pondelok ma veselo ignoruje. Tak toto nie. Nech mi to láskavo vysvetlí.
Po zvonení ho zastihnem ešte na chodbe. Kedže je týždeník a Katka Masorová chýba musí nosiť atlasy sám. Na chvílu zamriem ked vdím ako sa mu predierajú svaly spod trička. O chvílu však opäť precitnem.

"Ben?Just a moment" a prejdem okolo neho.

Myslela som že ma bude nasledovať ale on tam ostal stáť. Vrátim sa k nemu a chytím ho okolo pliec. Vytrhne sa mi.

"Ben? What happened?"(Čo sa stalo?)
"Nothing" povie stroho.
"So why to me behave this way?" (Tak prečo sa ku mne takto chováš?)

"How?" (ako?)
"Poorly" (Zle)

Ben sa otočí,vezme atlasy a zamieri k triede. Toto už nezvládnem.

"BEEEEEN!" zakričím z plného hrdla.

Ben sa zastaví ale ani sa na mňa nepozrie. Z triedy počujem len buchot stoličiek a vidím ako sa otvárajú dvere. Stojí v nich náš triedny.

"Slečna Rusnáková? Pán O´neill? Čo sa tu deje?"

"Nič" povie Ben prekvapujuco. Všetci naňho pozerajú. Povedal to síce trochu s anglickým prízvukom ale predsa len povedal dokonalé slovo.

"Možem?" povie zase Ben už trochu horšie po slovensky.

"A vy slečna? Ste v poriadku?"

Neodpovedám. Pozerám na Wendlera že ma snád pochopí.

"Tak potom prídte láskavo do triedy Martina" a zavrie dvere.

Vstanem. Nemám chuť sa niekam vracať. A už vobec niekam kde je takto sa správajúci Ben. Vysmrkám sa a rýchlo si vezmem veci s triedy.

"Martina? Kam ste sa vybrali?! MARTINA! Nepočujete?! Hej!" márne na mňa kričí triedny.

Slzy mi tečú. Neviem prečo. Neviem z akého dovodu. Prečo sa ku mne tak chová? Spravila som mu niečo? Urobila som niečo čo som nemala? Samozrejme že hej. Pobozkala som ho. A nie raz. Nie nie...toto naozaj nepotrebujem. Končím s ním. Ked sa ku mne mieni spávať takto aj ja sa k nemu budem tak správať!

 Blog
Komentuj
 fotka
tinka246  7. 11. 2011 21:03
konečneee prosím dalej čo najskôr
 fotka
marge2  7. 11. 2011 21:17
som rada že sa páči bude ale asi až na konci týždna nestíham.
Napíš svoj komentár