Ovinul mi ruku okolo pliec a svojim alkoholom poznačeným dychom sa so mnou začal rozprávať:
"Kam ideš?" a dvakrát si odgrgol.
"Nuž idem už je tu hustá atmosféra" a už už som išla ked v tom ma chytil za ruku a pritisol ma k sebe.
"Velmi dobre vyzeráš." a premeriaval si ma očami.
"O tebe sa to nedá povedať. Počuj Maco máš dosť vypité nechceš aby som ti zavolala taxi?" a pomaly sa od neho snažím odtiahnuť.
"A načo? Je mi fajne. Ach Maťa neskutočne ma vzrušuješ! Vzadu je volná miestnosť. Čo tak dať si rýchlovku?" a nechutne sa oblizne.
Odtiahnem ho od seba a všimnem si že nás Mia celý čas pozorovala. Vyrúti sa smerom ku mne a vlepí mi jednu. Nie jemu mne! Ved on tu mal nechutné narážky ktoré však ona nemohla počuť.
"Zmizni!" zrúkne a odtiahne Maca preč.
Vzdychnem si a pocítim niečo teplé na svojom líci. Aha slzy. Zvykla som si už na ne. Berem si ešte od stola bundu a nevnímam ako sa ma ostatní vypytujú čo sa stalo a kam idem. Ignorujem.
Cestou domov sa husto rozprší. Plačem celú cestu domov. Vidím dve velké gulaté svetlá. Počujem trúbenie. A potom brzdy. Niekto mi nadáva že či som hlúpa že nepozerám na cestu. Doma ja len sestra Lukáš je zrejme v práci. Pozerá na mňa a nechápe čo sa stalo že tak vyzerám.
"Chod sa osprchovať bude ti lepšie." a jemne ma vtlačí do kupelne.
V zrkadle uvidím svoj ohavný obraz. Vlasy ako strašiak,makeup rozmazaný a na rukách modriny od toho ako ma Maco držal. Sú čím dalej tým výraznejšie. Idem pod sprchu. Na nič nemyslím. Voda je príjemné teplá. Obteká okolo celého mojho tela. Každý nerv sa mi pod ňou napína. Ked vídem a uvidím sa v zrkadle je zo mňa úplne iný človek. Rýchlo sa oblečiem do pyžama,hodím na seba župan a idem naspäť za sestrou. Dojem vývar a schúlim sa do deky na gauči.
"Kde je Lukáš?" spýtam sa ticho a odchlipkávam čaj.
"Dospáva nočnú." a jemne mi prehrabne vlasy.
"Myslela som si že je v práci." pritisnem sa k nej.
"Dnes nie. Povieš mi čo sa stalo že si prišla ako keby s tebou vytreli dlážku?"
"Neskor." pozriem naňu dúfajúc že ma pochopí.
"Okej. Mám ťa rada. Budeš spať tu?" opýta sa ma.
"A ty budeš s Lukášom?"
"Prečo sa pýtaš?" nechápavo na mňa pozrie.
"Nechcem byť dnes sama." a sklopím zrak tak aby nevidela moje slzy.
"Idem si zobrať paplón zatial roztiahni gauč." natiahne sa nado mňa a pobozká ma letmo na čelo.
Hodiny ukazujú pol jednej. Zajtra je škola. "Juhú". Ležím s Roňs v embryonálnej polohe a som naozaj rada že mám takú skvelú sestru.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár