Nejak som sa motala v takých uličkách, kde ľudia neustáli fňukali, že nemajú čas alebo sa, naopak, nudia, že ten čas je zlý pán a tak fňukali až do nekonečna.
Niekto vždy lieta a hovorí: "Nemám čas, nemám čas!", iní sedia a vravia: "Nudím sa, mám tak veľa času...", ďalší sú leniví: "veď mám ešte čas!" a tak ďalej...
Jedného dňa mi to nedalo a pokúsila som sa svoje vysokologické myšlienkové pochody nasmerovať na tú cestu, ktorá tvrdí, že väčšina nemá pravdu, čiže nie v čase je problém, ale v nás. Obzrime sa okolo seba. Ako spieva Anawi v piesni 14 dní: "Cez okno balkóna sledujem ľudí, Niekto sa ponáhľa, niekto sa nudí. Niekto si v pohode prepláva davom, Niekto má na viac, niekto zas málo...". Všetci to tak robíme - náhlime sa niekam do neznáma a súčasne bezdarne stojíme na križovatke a nevieme kade je tam bližšie; súčasne stojíme na mieste a bežíme maratón, ideme vpred, a aj tak cúvame; sme milionári, no dlhujeme celému svetu; sme šťastní, no predsa plačeme a hlavne milujeme a nenávidíme naraz! Vždy sú v nás dvaja, čert a anjel, jeden sa nudí druhý nestíha... a my to vždy označíme čas za vinníka...
Pozrime sa na to opačne. Z fyziky vieme, že čas sa nemení: sekunda nikdy netrvá 2 minúty, no my vieme, že aj tak dokáže zmeniť viac než 3 hodiny...
Problém býva v tom, že to my žijeme rýchlo, resp. pomaly. nejak mi toneide vysvetliť, no podstata je v tom, že NIE ČAS SA VLEČIE ALEBO UTEKÁ! TO LEN MY ŽIJEME RÝCHLO ALEBO POMALY V POROVNANÍ S NÍM!
Niečo na tom bude, nemyslíte? veď prečo by mal byť na vine vždy niekto iný a nie my sami?!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár