BAČOVSKÁ POLNOČNÁ (absurdná poézia Trazzy a Marleyho → alebo naopak)

...alebo, keď začne byť nuda na literárnom seminári príliš očividná. Nehľadajte v tom prosím žiadne umenie, nebolo cieľom nejaké vytvoriť.

Jedného dňa, v noci
vstal som o polnoci.
Nevedno, že prečo...načo...
možno preto, že som bačom...

Začul som dáke podozrivé zvuky,
zľakol som sa, džbán mi spadol z ruky.
(spomeňme si na dozvuky, pozn. redakcie)
Moje drahé víno na zem rozlialo sa,
tak som vyšiel vonku – fuj, tam bola kosa!!!
I veruže striasol som sa i schmatol baranicu
avšak zabudol som že mám zo včera opicu.
Už sa na zemi váľam zatim čo sa blíži
ten prapodivný zvuk vonku k mojej chyži.
Vravím si ba – veruže, veď to bude maco!
Už ho vidím! Vyjdem von, lopatou som ho švacol.

Chvíľu bolo ticho...žiadne slová...
vravím si „ty kokos, veď to bola sova“

Nuž čo, zakopem ju kdesi do kriakov,
tam kde leží ďalších 10 zabitých vtákov.
A potom už trochu odvážny vyjdem von,
i začujem z dediny kostolný zvon.
Spomeniem si smutne na svoju starú,
že posledná vec, čo spravila, bolo, že umyla podlahu.
(Tomuto sa hovorí – keď odvec, tak poriadny, pozn. redakcie)
Teraz mi už len tuto pes ostáva,
telo samý sval, a tá krásna hlava!
Krásne zvučné meno má – Versače.
(Kto by dával meno psovi Versače, pozn. redakcie)
Na večeru budem jesť 4 koláče. (chýbajú mi doláče).
(ešte je len pár minút po polnoci, pozn. redakcie)
Neviem, čo viac by som ešte k tomu dodal,
čujem, jak dolu v bystrine zurčí voda.

Asi pôjdem zavrieť ovce do košiara...

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu