cítim to,
zbaviť sa toho fakt
naozaj
skutočne
neviem.
Cítim sa ako
vták bez krídel,
čo spadol do svetských osídel,
ako človek,
čo nemôže,
no strašne,
veľmi,
ukrutne,
beznádejne chce plakať,
o nemôže,
lebo sa bojí
nadýchnuť,
potom vydýchnuť
a znova opäť.
Cítim sa ako
škaredé káča,
čo si nechce krídla
zmáčať,
čo trápi biela hrôza
a čierny strach,
stoj !!!
mám z toho strach,
kráčať ďalej
či sadnúť si ??
Neviem ako ďalej,
ako idú ďalej
slová osudu,
neviem,
kde sú noty od piesne
a či vôbec
niekedy
niekde budú,
či ich osud nestratí
alebo koniec nezradí,
či ich má,
kto dopísať
alebo diablovi sa
na večnosť večnú
trvajúcu stále
a vždy
upísať.
Neviem,
čo chcem,
no viem jednu vec
jedinú,
že chcem ísť preč
a nevidieť tú
ukrutnú,
srdce drásajúcu
bolesť
v tvojich
zelených,
ale sivých
šťastných,
ale smutných
očiach...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
taylorova
24. 5.mája 2008 23:27
krasna myslienka
Napíš svoj komentár