objíma nás,
šepká teplé slová,
čo dávajú ten pocit
raz a znova,
že máš i nemáš,
vieš i nevieš,
spíš i bdieš.
Studený pot,
čo zalial ma
a chcel mi niečo povedať,
no počula som len teba
a nikoho
viac.
Hrôza a des
hladí ma tak,
ako teba tvoj vrah,
nechám sa viesť,
ó ty neborák,
čo musíš vždy chcieť
i to,
čo ja nie,
je to moje mučenie.
teplý čaj,
čo vyliala som tam,
kde psy štekajú
a vlci spávajú,
tam.
Vresk a plač,
čo sa ozýva
v nočných hmlách,
chcem vám niečo povedať,
no dusí ma strach.
Letí celou mnou,
letí čiernou tmou,
nedá mi spať,
končím už fakt.
Krívajúci obchodník,
čo zaplatil za môj krik,
už musím ísť,
všetko prebýva,
no ja ti len kývam...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
susenejablko
6. 5.mája 2008 21:59
prepac, ale musim ta oboznamit so zavaznou a hroznou skutocnostou...toto niesu sonety... vlastne mozno aj su ale chybaju ti tam este tie oddelenia strof po 4433... (ja len tak )
Napíš svoj komentár