Lietať bez krídel
ako šialený vták,
čo vytrhol sa z osídel.
Brázdiť nebo a peklo a raj,
nebrať ohľad na tvoj žiaľ,
byť neľútostný obchodník,
čo predá srdce za pár tenisiek
a povie utop sa.
Krvilačný smiech,
čo vráža dýku bolesti,
radosti, smútku i lži.
Panej mojej,
tvojej,
vašej,
našej,
čo hovorí,
svet mi ušiel.
Stihnúť posledný vlak,
čo vytrhne ma
z prachu mlák.
Cestovať krajinou nekrajinou,
chcieť všetko a nič,
a predsa vláčiť biely kríž,
čo včera zabil
tú myšlienku
jedinú,
že chcela som žiť
ako zo sna mních
a jesť vždy čokoládu
a piť bielu vodu,
čo dáva slobodu,
no zabudla som na ňu,
na paniu,
čo vzala ju.
Bežať po čiernej prachu ceste
a vedieť kam,
no neísť tam,
kam chodia tí,
čo mi vzali kľúče od snov
a povedali choď
domov,
kde sú však čierni,
tajomní i verní,
bezodní i zlí,
vrahovia tí,
čo vzali mi
zlato,
čo chcelo byť obyčajné,
a predsa iné,
sebou,
a predsa mnou.
Chcem to!!!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
bebbinka
5. 5.mája 2008 10:05
cool
Napíš svoj komentár