"Nie, musim ti to vysvetlit. Nic s nou nemam," - prosil ju este stale zufalo.
"Hm, to si hovoril aj naposledy. A kde ste spolu skoncili? U nej. Takze vypadni. Akosi si pozabudol, ze uz niesom ta husicka, co vsetkemu uveri," - povedala mu vysmesne.
"Fajn, toto aj tak nema cenu." -vstal Karol z kresla a chystal sa na odchod. Na chvilu este zastal, akoby cakal, ze mu este nieco povie.
"Cestu k dveram poznas." - Renata sa ani neobtazovala zdvihnut z kresla.
Ked zacula zvuk vchodovych dveri, len sa viac schulila do klbka. V hlave mala zrazu film poslednych dvoch rokov. Pomaly sa jej premietalo, co dobre spolu zazili. Ale aj to zle. Bolo jej za tym trosku smutno, ale tiez jej bolo jasne, ze zit sa musi.
Vonku sa poriadne rozsnezilo. Uz bol najvyssi cas zacat sa balit, ved o dva dni odchadzala aj s partiou na lyzovacku. Isiel tam aj jeden skvely chalan. Mato. Vysoky, tmavovlasy s cokoladovymi ocami. A strasne vtipny. Uz sa predtym parkrat videli a zdalo sa, ze sa mu paci. Takze on bol hlavnym dovodom, preco sa na lyze tesila.
Na chatu dorazili poobede. Zakurilo sa v krbe, no kym sa izba vyhriala vonku sa zacala gulovacka. Odtial sa Renata vytratila a sadla si na murik za domom. Pozorovala krajinu ponorenu do ticha a zabalenu do bielej pokryvky.
"Tak tu si." - ozval sa jej za chrbtom hlas, ktory poznala velmi dobre.
"Pod, postavime si snehuliaka," - Mato ju uz tahal za ruku - "alebo tu chces primrznut?" Nedobrovolne vstala a onedlho bol snehuliak hotovy. Ani sa nenazdali a zotmelo sa. Mato do nej hodil snehovu gulu, no kedze ju necakala a bola aj cela premrznuta, spadla na zem. Okamzite k nej pribehol a zdvihol ju. Necakane, uplne spontanne ju pobozkal. Pozrel na nu s otazkou v ociach. Asi takou, ci jej to nevadi. No ona sa len k nemu naklonila a pobozkala ho. Zrazu zacalo hrozne fukat.
"Mali by sme ist." - ozvali sa naraz. Rozosmialo ich to a dnu vosli ruka v ruke. Nikto sa ich na nic nepytal, vsetkym to bolo jasne.
Tyzden na horach ubehol ako voda. Bolo na case vratit sa domov. Obom im bolo jasne, ze prezili carovne chvile, no obom im bolo jasne, ze sa to nekonci. Ved nebyvaju od seba daleko.
Renatu vsak doma cakalo prekvapenie. Len co otvorila schranku, vypadol na zem list. Ziadna banka, ziadny iny ucet. Adresa bola napisana rukou. Otvorila ho az doma.
´Prepac. Za vsetko. Mohli by sme sa stretnut? Chcel by som ti vsetko poriadne vysvetlit. Bolo to nedorozumenie.
K.´
A co teraz? Pytala sa sama seba. Mata mala rada, no chcela sa stretnut s Karolom. Ved s nim prezila dva roky...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
borinka734
6. 6.júna 2006 18:45
hmmmmmmmmmmmmmm....matusa? .....sa mi to podoba ako keby si to nazbierala z mojho tvojho a nasho skolskeho zivota....ale je to straaasne super... ale aj ked si Renatka mysli....ze mozno bude vsetko ok....ked ju sklamal raz(ak ju sklamal)...co ju asi sklamal....tak ju sklame ajdruhy raz....zivotom overene... ze jo?
Napíš svoj komentár