Tak trochu zamotane leto 1

"No tak podme stanovat"-som sa zrazu ozvala, ked sme uz asi stvrty den sedeli len tak pri kofole a vonku bolo neuveritelne horuco (ze aj muchy lietali len preto, aby sa ovievali). Na moje prekvapenie vsetci reagovali nadsenim (asi uz nevedeli, co so sebou). Zacali sme teda spriadat plany, kam pojdeme, kedy pojdeme, kto pojdeme a komu sa nebude chciet ist. Vtom si k nam prisadol moj byvaly aj s novou frajerkou (ja s nim vychadzam dobre,len ona ma akosi nemoze vystat, hoci nevie, ze sme spolu volakedy s Misom chodili). Navrhli sme to aj im. Monika sa nechutne zatvarila pretoze v noci je zima, komare a nevyspi sa tam doruzova. Miso jej to vsak vyhovoril slovami: "Draha budeme tam spolu cely den. Co uz moze byt lepsie?" Tak nakoniec suhlasila. Urcite sa tam netesila uz len kvoli vyssie spomenutym dovodom a potom hlavne kvoli mne. Mne osobne to bolo jedno. Dohodli sme sa, ze vo stvrtok rano sa odchadza. Vsetko potrebne sa prichystalo, vybavilo a nakupilo, takze sme uz mohli vyrazit.

No to co som vo stvrtok videla stalo za pohlad. My vsetci vystrojeni spacakmi, ruksakmi a roznymi inymi prirucnymi taskami sme uz na nich cakali, ked sa dovalili. Miso vsetko niesol a kralovna sa suchtala za nim. V najnovsich nike teniskach a cela v bielej nike suprave (to ze si den predtym dala spravit gelove nechty uz radsej ani nespominam). Bolo na nich vidiet, ze su rozhadani. Nie ze by ma to tesilo, ale za pohlad to naozaj stalo. Tak sme teda vyrazili. Monike asi nikto neoznamil, ze tesne predtym, ako zlozime stany nas caka mensia, asi hodinova tura na dotycne miesto. Este len teraz sa s Misom pochytili. Nam ostatnym sa to nechcelo velmi pocuvat, tak sme pridali do kroku.

Prisli sme ku krasnemu jazeru (kde naozaj boli komare, no ale ved sme mali repelenty, takze pohodka) a zacali skladat stany. Vylozili sme aj jedlo. To co malo ist do chladnicky sme dali do vody, prezliekli sa do plaviek a isli sa kupat. To uz sa dovalili aj nasi dvaja holubkovia. Monca ohrnula nosom a nic nepovedala. Miso to zbadal a len prevratil ocami.
Zacal skladat ich stan. Vtedy som si povedala, ze ta prava sranda s tymito dvoma este len zacne. Monca totiz nikdy neoblubovala grilovanie, hory a samozrejme stanovacky. Naopak Miso miloval adrenalin, hory, skaly, auta. Miloval zivot. V tomto sme sa my dvaja naozaj zhodli. Toto bola jedna z veci, ktore sme naozaj mali spolocne.

"A kam pojdeme vecer?"- znela Monikina otazka len co sa zacala natierat opalovacim kremom. Vtedy som len pozrela na Ivana a Jura (dalsich skvelych kamosov) a zacala som sa smiat. "Nevidela som tu nikde ziadny bar a ani len krcmu."-pokracovala dalej. Fuha, bude to s nou mat este tazke ten Miso, pomyslela som si. Ale aj toto som hodila za hlavu a uzivala si 1.den stanovacky.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu