Vecer sme grilovali. Monike to sice nebolo moc po chuti, lebo sa chcela ist bavit a tancovat. Tak jej Juro s dobrym umyslom zapol radio a podal do ruky pivo s tym, ze ked sa chce velmi bavit, moze aj tu. Ona len ohrnula nosom a sadla si vedla mna a Misa. Mna este stale nemohla vystat, ale ja som jej robila svojou dobrou naladou a prijemnym vystupovanim nervy. To, ze ma nema rada mi bolo srdecne jedno. Pri ohni sme ostali az do neskoreho vecera. Monca si potom isla lahnut a my ostatni sme kecali. Ked sme sa rozliezli do stanov bolo asi pol tretej.

Rano ma zobudil rozhovor. Teda skor hadka. Monika zacala Misovi vycitat vsetko. Okolie, jedlo, miesto a jeho kamaratov. Teda nas. Miso, inokedy kludny clovek vybuchol.
"Nechapem, Simona nema s nicim problem. Skus byt trosku ako ona." Ouha, pomyslela som si. Mna nemal spomenut. Tym iba zbytocne prilial olej do ohna.
"Ak sa ti nepaci, ako sa spravam, bez si za nou" -kontrovala mu Monika. O chvilu sa dohadali, no nerozpravali sa cely den. Miso svojim vyhlasenim zapricinil to, ze ma Monca este viac neznasala.

V ten den jej Juro, ktory o ich rannej hadke nevedel povedal pravdu. To, ze sme spolu volakedy chodili. Ved co, ona sa pytala, on odpovedal.
Monca si to chcela overit u Misa. On jej nemal co tajit. Iba potvrdil Jurajove slova. Monika nazurene zaliezla do stanu. Vecer pocitila hlad a prisla sa najest. Mna absolutne prehliadala a Misa tiez ignorovala. Jedinym clovekom, s ktorym sa rozpravala bol Juraj.

V noci som sa zobudila na pravidelny nadych a vydych. Vysla som zo stanu a uvidela Misa. Fajcil. Prisla som za nim a rozpravali sme sa. O vsetkom. O tom, co bolo a co je. Miso vsak zacal rozpravat o nas. Ako nam bolo spolu dobre, preco sme sa rozisli a spomenul aj to, ako niekedy lutuje, ze uz niesme spolu.
"Prestan, ved mas Moniku" -pripomenula som mu.
"Simi, ved sama vidis, ze to nema perspektivu, ze to nieje moja krvna skupina."
"Hadam nerozmyslas nad..?" ale Miso ma ani nenechal dopovedat vetu a prikyvol, ze ano.
"Misko dobre si to premysli, aby si potom nelutoval."
"Dobre vies, ktoru jedinu vec v zivote lutujem" -tymto ma zabil. Zostala som na chvilu ticho, ale napadlo mi:
"A co tvoje porekadlo,ze dvakrat nevstupis do tej istej rieky?" spytala som sa rozhodne.
"Je na case ist spat. Dobru noc." Odisiel. Nechal ma tam samu. Cely Miso, ked islo do tuheho, ked si potreboval veci premysliet vzdy odisiel. Vtedy potreboval byt sam.
Nechal ma tam s touto nezodpovedanou otazkou...

 Blog
Komentuj
 fotka
kkkkikuska  27. 5. 2006 20:50
fuha to sa akoze fakt stalo?? alebo? ?
 fotka
andy  27. 5. 2006 22:27
strasne dobre citanie

aj mi to nieco pripomina...
 fotka
marteenka  27. 5. 2006 23:33
andymu dakujem a kkkkikuske odkazujem: tento pribeh, akozatial prvy je cisto fiktivny...je to vymysleneale ak sa paci,bude sa pokracovat dalej. hmm?

len treba ohlasy
Napíš svoj komentár