Tak trochu zamotane leto 3

Spat sa mi ist nechcelo. Aj tak by som nezaspala. Siahla som po Misovych cigaretach a po dlhej dobe si jednu zapalila. Rozmyslala som nad tym, co povedal a co nedopovedal. Rozmyslala som, ako sa mam zajtra tvarit, ci sa s nim porozpravat. Okolo mna bola tma, na nebi hviezdy a ohen uz doharal. Dofajcila som a isla si lahnut.

Na druhy den som nic nerobila, obaja sme sa spravali akoby sa nic nestalo. Nechali sme to tak.

Monike nahle dosla sms-ka, ze sa ma zastavit doma, ze sa nieco stalo. Tak sa nadsene pobalila aj napriek tej dlhej ceste, ktoru musela absolvovat. Aj ked boli stale s Misom rozhadani, isiel ju odprevadit. Vsetkym bolo jasne, ze Monca sa uz na stanovacku nevrati, tak sme sa s nou rozlucili. Ona ma zrazu objala a hollywoodsky sa so mnou rozlucila. Teda dvoma vzdusnymi bozkami. Tie som vzdy milovala!!!

Misovi sme este nakazali, co ma dokupit a uz ich nebolo.
"Som zvedavy ako preziju cestu domov"- ozval sa Juro, ked nam zisli z dohladu. Iba som sa pousmiala a zacala trosku upratovat vonku a v stane.
-Aj ja som zvedava, Jurko...hovorila som si pocas upratovania.
Asi o hodinu som pocula prichadzat auto. Cierny golfik s elektronmi zastavil pri mne. Stiahol okna, ked som uvidela, ze v nom sedi Miso.
"Teeeda, ale toto sme nemali v plane"- povedala som so smiechom.
"Ja viem, ale nechcelo sa mi ist hore pesi"- zmurkol na mna.
"A navyse" -ozval sa znova- "aj vam sa nebude chciet ist dole pesi."
Odparkoval ho, vylozil nakup a mohli sme zacat chystat obed.
"Dnes to uz konecne nechajte na mna, chlapci..." -vytrhla som Jurovi maso z ruk a pustila sa do varenia.
"Vy to potom mozete poupratovat."
"Heeej, to je dost nespravodlive"- podpichoval ma Miso.
"Nespravodlive? Ale papat by ste papali, ze?" -smiala som sa.
"Fajn, vzdavam to. Ale iba vtedy, ak uvaris to, co mi najviac chuti" -povedal Miso.
Tak a tym ma dostal. Toto robi naschval. Takze kura. V pohode.
Najedli sme sa a unaveni sme ostali sediet. Nikto nebol schopny vstat od stola.
"No tak lenivci, hybte sa trochu" -vstal horko-tazko Juro od stola. Tak sme teda isli. Na malu prechadzku.
Miso sa spraval uplne nenutene. Akoby sa mi to v noci iba snivalo. Na ceste domov sa zrazu na chvilu stratil, ale hned bol spat aj s kytickou drobnych kvetov. Ze pre mna. Samozrejme som bola milo potesena, ked ma zrazu chytil a niesol az k stanom. Juro len nechapavo krutil hlavou.
Takze predsa len sa mi to v noci nesnivalo...
Tato stanovacka bude este velmi zaujimava, pomyslela som si.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu