Mali ste už pocit, že...

formulka „My sa Vám ozveme“ po prijímacom pohovore predurčuje Váš osud v danej firme? Najideálnejšie je, ak vás prijmú, no korektná firma „sa vám ozve“, aj keď vás neprijme. Raz som bol však na „čudnom“ konkurze v našej hlavnej dedine.

Stretli sme sa tam traja uchádzači. Ja a dve baby. Recepčná: „Dáte si niečo? Colu, džús, minerálku, croisant...?“ My, skromní vyplašení uchádzači sme poďakovali a odmietli.
Čakali sme. Mĺkvo sme čakali na Godota. Potupné ticho, počas ktorého vnímate každú sekundu ako hodinu, prelomila moja komunikatívnejšia konkurentka. Predstavila sa a opýtala sa, kde robíme. A tak sa začal uvoľňujúci rozhovor.
Prerušila ho až recepčná: „Tak poďte!“ Nuž sme opäť zmĺkli a pobrali sa za ňou. Posadila nás pred miestnosť, kde mal prebiehať pohovor.
Ďalšie čakanie. A Godot nechodí. Tentoraz ho prerušila konkurentka číslo dva. Prezradila, že je z BA a opýtala sa, odkiaľ sme prišli. „Ja som z Bystrice,“ odvrkol som. „Ja som prišla z Popradu.“ „To sa Vám chcelo?!“ V tej chvíli mi na tej poznámke nebolo nič divné.
Konkurz prebehol „štandardne.“ Odvahu v sebe nezaprela dievčina z Popradu. Vošla dnu ako prvá a o chvíľu bola von. (Teda nieže by bolo štandardné, že ľudia z Popradu sú odvážni, štandardné je skôr tot „Ako? Čo ti povedali?“ „No čo: My sa vám...,“ ani to nestihla dopovedať a už som prekračoval prah „jamy levovej.“
To isté. Keď som vyšiel, prvá baba bola už preč, čakala tam už len tá Bratislavčanka. „Tu máte batoh, otvorím vám dvere, majte sa pekne, šťastnú cestu,“ vyhnala ma preč recepčná. O týždeň sa mi ozvali, že im je ľúto atď.

Všetko by bolo OK, keby... Keby tá baba nepovedala to, čo povedala. „TO SA VÁM CHCELO?!“ Mesiac po konkurze sa dostala na web firmy medzi zamestnancov, čo ma len utvrdilo v akejsi domnienke, že...
Radšej to nenapíšem, lebo nechcem, aby ste si mysleli, že som pyšný a urazený. Aj keď nepopieram A aby som nezabudol: Ja sa vám ozvem!

Pozrite si aj ostatné diely seriálu "Mali ste už pocit, že..."
Ťuknite na Príbehy skutočné, čítajte a diskutujte.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu