Mali ste už pocit, že...

ste čierny pasažier? Raz som cestoval dopoludnia do práce. Mal som batoh (a spieval som si „do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš...“), tašku s nákupom, doklady, peňaženku a mobil. Už keď som čakal na bus, tak som kvalitne meškal. Asi hodinu.

Nastúpil som kúpil som si lístok a vložil som si ho do zadného vrecka na džínsoch. Čo čert nechcel nastúpili revízori. Teda vlastne v tom momente mi to bolo jedno, nakoľko som si bol istý, že lístok mám vo vrecku. „Dobrý deň! Kontrola cestovných lístkov!,“ ozývalo sa autobusom. Začal som sa hrabať vo vrecku, no vytiahol som len preukážku na zľavu. Prehľadal som celé vrecko a nič. Potom som si spomenul, že som si lístok počas jazdy preložil do dokladov spolu s kopou starých lístkov, ktoré som chcel na zastávke vyhodiť. Začal som teda hľadať ten správny.

Len aby ste vedeli, v meste, kde bývam, je na cestovnom lístku veľkými písmenami vytlačená cena a čas, dokedy môžete prestúpiť so zľavou. Dátum a čas zakúpenia, číslo linky a platnosť zľavy sú maličkými písmenami. Samozrejme, že na to som v šoku, že nemám lístok zabudol a tak som sa orientoval podľa času, ktorý je veľkými písmenami a myslel som si, že je to čas zakúpenia. Prešiel som všetky lístky, potom som začal hľadať aj na nemožných miestach, no lístok som nevedel nájsť. Keď už bol odkontrolovaný celý autobus – okrem mňa – hľadanie som vzdal a dal som celú kopu lístkov revízorovi, nech si hľadá. O sekundu nato vytiahol ten správny so slovami „Prečo ste mi ho nedali skôr?“

Spravil zo mňa ešte väčšieho dementa, než som stihol ja. Poníženie však pokračovalo aj keď som vystúpil z autobusu a vedúcemu som na otázku „Prečo meškáte?“ odpovedal „V autobuse boli revízori.“ Nie je nič vtipnejšie ako keď trápna výhovorka je pravdivá

Pozrite si aj ostatné diely seriálu "Mali ste už pocit, že..."
Ťuknite na Príbehy skutočné, čítajte a diskutujte.

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu