Cestoval som autobusom. Počúval som dve panie (áno, toto je správny tvar) za mnou. Rozprávali sa o svojich násťročných deťoch, ktoré sa práve vyučili za kuchárov a chystajú sa robiť v zahraničí. Jedna povedala, že sa tam zarába „celkom slušne.“
Vtedy som mal skutočne potrebu opýtať sa, čo to znamená „celkom slušne“ a či „celkom slušný“ zárobok porovnala aj s nákladmi na život. Povedal som si však, že by to bolo „celkom neslušné“, a tak som sa do rozhovoru radšej nezapojil.
Iná situácia však bola, keď som vlakom cestoval z Bratislavy do svojej rodnej veľkodediny a do kupé si prisadol mladý muž (Róm, ale o tom nabudúce), ktorý sa dal so mnou do debaty. Teda bolo by trápne, keby sme obaja ticho sedeli a snažili sa bočiť pohľadom. Keď už sme o sebe čo-to vedeli pristúpila pani. Spočiatku sa tvárila, že si číta SMSky, no neskôr, keď už bolo jasné, že toľko SMS v mobile nemôže mať, sa zapojila do rozhovoru.
Pozrite si aj ostatné diely seriálu "Mali ste už pocit, že..."
Ťuknite na Príbehy skutočné, čítajte, diskutujte a hviezdičkujte.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár