Začnime niečím jednoduchým; dni v týždni: pondelok = po nedeli, utorok = staroslovanské vtor znamená iný, druhý, streda = stred (pracovného) týždňa, štvrtok = štvrtý deň, piatok = piaty deň, sobota = odpočívací deň z Hebrejčiny, nedeľa = boh sa vyvaľoval, či čo to robil, takže aj človek nič „nedelal.“
Alebo napríklad chemické názvy (aj keď tu sa jedná skôr o latinčinu): glukóza, glukonát, glycerol, glycerín atď. Väčšinou buď sladké, alebo husté, alebo lepivé látky. A ako sa povie lepidlo po anglicky? Glue, všakže.
Všimnite si slová útes, úžina, či úskalie. Všetky sa začínajú na „ú“ a pre mňa sa spájajú s niečím nebezpečným, strmým (a to nehovorím o prenesenom výzame „úskalia“). Podľa mňa to má niečo do seba.
Alebo javy počasia. Ako vám znejú slová ako búrka, blesk, oblak, vietor. Trošku hrozivo, nie? Ale také jasno, slnečno; pridajú sa sykavky a hneď je všetko krajšie.
Avšak nie na všetky slová, ktoré spadajú do nejakej formy, platí nejaká vymyslená etymologická poučka. To mi chcete nahovoriť, že dakedy sa štipcom štípalo? Alebo minule: slovo príbuzný som rozložil na prí+buz+ný. No naozaj by ma zaujímalo, z čoho pochádza ten koreň „buz?“
Pozrite si aj ostatné diely seriálu "Mali ste už pocit, že..."
Ťuknite na Príbehy skutočné, čítajte, diskutujte a hviezdičkujte.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár