Práve dnes sa sem nasťahovali, kvôli pánovi Benetovi, ktorý si tu našiel lepšiu prácu, ale aj kvôli jeho najmladšej 15-ročnej dcére Viktórii Benetovej,ktorá je nadaná tanečnica breakdancu, ktorú prijali na umeleckú tanečnú školu.
Vikina staršia 17-ročná sestra Nina sa prihlásila na novú strednú školu a ich mama pracuje doma na počítači. Vyviezli sa výťahom na 7. poschodie a odomkli byt. Keď vstúpili, už dávno bol celý byt zariadený. Už pred mesiacom prišiel pán Benet, a s pomocou robotníkov ho celý zrenovovali, pretože bol starý a špinavý.
Položili kufre na zem a porozhliadli sa. " A sme doma", pomyslela si Viki.
"Tak deti, teraz choďte do svojich izieb, a začnite sa vybaľovať. Ja zatiaľ uvarím
večeru. Všetci vošli do svojich izieb a začali sa vybaľovať. Viki pritom rozmýšľala, aké
to bude byť na novej škole. Pamätá sa na radu jej tety: Nová škola, nový život.
"Len dúfam že zapadnem", pomyslela si. Keď sa vybalila, rozhodla sa, že pôjde za Ninou.
Nina sa ešte stále vybaľovala. "Ahoj otrava", pozdravila ma. Asi si ešte neuvedomila že mám 15,
a nie 10. "No čo, tešíš sa na novú školu?, spýtala sa ma.
"Aj hej, ale trochu sa bojím že nezapadnem."
"Počúvaj, ja nechápem prečo by si nezapadla. Si v pohode baba.", povedala a usmiala sa na mňa.
Chcela som jej niečo povedať, už som otvárala ústa, ale zrazu zakričala mama:
"Večera!!! Kto nepríde, neskôr nedostane!!", kričala.
Nina sa zdvihla a odišla do kuchyne. Už som ani nevedela, čo som jej chcela povedať.
Na večeru sme mali rýchle jedlo: párky. Ešte dobre, že v našej rodine nieje vegetarián,
pretože by sa zbláznil.
Po večeri tato zapojil telku, a čumeli sme na prvú blbinu, ktorú sme v telke uvideli.
O desiatej už som bola unavená tak som sa odplazila do izby.
Keď som si ľahla, práve došla mama. Sadla si a povedala:
"No čo, tešíš sa do novej školy?"
"Prečo sa ma to všetci pýtajú ?", odpovedala som otázkou.
"No, zajtra je veľký deň."
Vzdychla som a povedala : Hej teším sa, ale trochu sa bojím,že nezapadnem.
Mama na mňa pozrela a povedala:"Ale zlatko, toto je teraz tvoj najmenší problém.
Teraz by si sa mala báť učiteľov, a nie kolektívu.", povedala a usmiala sa.
"Hlavne sa neboj a buď sama sebou.", dala mi radu.
Dala mi pusu na líce, postavila sa a odišla.
"No super teraz mám ešte väčšiu trému.", pomyslela som si.
Takto som dlho trucovala no potom som zaspala.
Ráno ma zobudilo otravné pípanie budíka. Na displeji boli červené čísla,
ktoré ukazovali 6:30. Postavila sa, zobrala si oblečenie zo stoličky a prezliekla sa.
Keď vošla do kuchyne bola prekvapená, pretože jej tam mama pripravovala raňajky.
"Čo tu robíš? Mohla si ešte spať.", povedala.
"A ako by si sa tam chcela dostať? Musím a aj chcem ťa odviesť.", povedala a usmiala sa.
"Máš pripravené raňajky. Ja sa zatiaľ idem osprchovať.", povedala a odišla.
Pripravila mi moje obľúbené raňajky: volské oko.
Keď mama vyšla zo sprchy bolo 7:20. Odchádzať z domu musíme o 7:30, pretože
škola sa bohužiaľ začína sa o trištvrte na osem. V aute mama nič nehovorila.
Aj tak, o čom by sme sa rozprávali? Museli sme ísť s GPS lebo sme to tam nepoznali.
Nakoniec sme meškali. Zastavili sme pred niečím, čo vyzeralo ako viktoriánsky dom a škola.
Bola tam veľká železná brána a posekaný trávnik, kríky a záhrada. Keď som vystúpila, mama mi dala pusu a popriala veľa šťastia. Do školy utekali posledný omeškanci. Išla som po
dlhom chodníku posiatym štrkom.
Vstúpila som.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
denix
10. 1.januára 2012 21:05
17 ročné deti chodia už na strednú a nie na základnú
Napíš svoj komentár